V Spišskom Podhradí zastal čas, alebo dve služobky na Spiš
nádvorie základnej školy cez prestávku
Pôvodne som chcel napísať tento príspevok po mojej prvej služobke na Spiš, no medzitým som tam bol druhý krát. Takže prvá cesta viedla na základnú školu. Sú tam dve, no tento krát sme boli na tej staršej na námestí. Vždy sa mi páčilo to nádvorie, no tento krát sme museli prísť zo zadnej strany, keďže fasádu obnovujú. A tak som videl ďalšie priestory a hlavne ma zaujalo futbalové ihrisko s veľkým múrom na jednej strane a chodníčkom na druhej. Za ním v budova na poschodí je telocvičňa. Tie priestory sú úžasné a je obdivuhodné, ako sa v nich dá fungovať. Hrubé múry a tabuľka Zborovňa, ako z mojej mladosti. Veľmi mi to pripomenulo moje časy na gymnáziu v Prešove, kde stará budova mala neskutočné zákutia.
Po inštalácii stroja sme sa vybrali na obed na Spišský salaš. Cestou sme sa na pár minút zastavili na nádvorí Spišskej kapituly. Tam to bolo pekne upravené a zrekonštruované. Mimochodom tam bola druhá cache zo série Spiš. Tak sme si dali na Salaši klasickú fazuľovú polievku a pirohy a išli sme sa pozrieť ku kaplnke zvanej Jeruzalem – prvá cache zo série Spiš. Mimochodom, tam sa mi velmi pacilo.
Kým som stihol niečo napísať, tak sa vyskytla ďalšia služobka na Spiš. Znova sme prišli do Spišského Podhradia, tak som sa tentokrát bol pozrieť na námestí, kde medzitým vznikla štvrtá cache zo série Spiš. Okrem chýbajúcej cache chýba aj morový stĺp a hlavne ma prekvapilo, koľko domov je totálne zničených. Keby bolo celé centrum zrekonštruované, tak by to mohlo byť malebné mestečko. Neviem, či sa ale toho dožijeme. Takže táto návšteva i nenájdená cache trošku sklamala. Škoda.
Znova sme zašli na Spišský salaš a ten nesklamal. Už tradične skvelá fazuľová polievka a pirohy so slivkovým lekvárom. Tú polievku si musím dať stále a odporúčam ochutnať.
