Hornádske lúky – ďalší z návratov
V rámci vyškrtávania kalendára som potreboval nájsť cache a rozhodnutie padlo na Hornádske lúky. Cache vyšla včera a ráno ešte nebol žiadny log, tak tu bola aj istá šanca na FTF.
Keďže som tu už bol, mal som jasný cieľ. Autom do Malej Lodiny, kde som si cestou spomínal na trasu polmaratónu – behu hornádskou dolinou, ktorý som bežal 1. apríla 2012. Na mieste, kde sa polmaratón otáčal nazad do Kysaku, som zabočil hore medzi chaty. Zaparkoval som pred zákazom vjazdu a šľapal hore po ceste, tak isto ako pred rokmi s Vierkou. Tentoraz sám, no sledoval som stopy dvoch ľudí v snehu. Zjavne neišli spolu, šanca na FTF sa rozplývala. Počas šľapania ešte nad Hornádom, pred tým ako sa cesta zatočí kolmo hore dolinou, v lese čosi zašramotilo. Myslel som, že srnky. Pozriem hore a ono to má rohy. Vidím muflóna, zbadal ma a otočil sa odomňa hore kopcom. Bolo ich viac, dva alebo aj tri. Ostal som taký prekvapený, že sme len pozerali na seba. Vytiahol som z vrecka iPhone a urobil aspon jednu fotku (rozoznať sa dá len preto, že viem čo tam bolo). Tak som sa pokúsil vytiahnuť z ruksaka Nikon, no kým sa to podarilo, už boli preč. Pokračoval som teda ďalej. Vyššie som stretol vracajúceho sa chlapíka s malým psom. Až z domu viem, že to bol geocacher, zapísaný ako druhý. Podľa stôp som rozoznal, že jedny stopy hore boli jeho. Vyššie nad skladom dreva pribudlo snehu a taktiež pribudlo pár starších stôp ľudí, ktorých tu vyviezlo auto. Sľapal som teda ďalej a po chvíli som dorazil na krásnu lúky s mohutnou borovicou uprostred. Bolo to 2,85 km od auta a trvalo mi to čosi pod 3/4 hodiny. Pokračoval som smerom ku cache, už len 90 metrov. Keď som sa priblížil, bolo jasné podľa stôp, že FTF nehrozí. Cache som našiel okamžite a zapísal sa ako tretí. FTF má Lienka a ja som nestihol o necelé dve hodiny. No po včerakšom plese sa fakt skôr nedalo. Urobil som pár fotiek a vrátil som sa tou istou cestou. Dole to išlo rýchlejšie. Zazeral som do lesa, či sa muflóny ešte niekde nezdržali, ale až žiadny pohyb. Pozeral som na kopec oproti, “napoleonov klobúk”. Prídem v autu, preobujem sa a odkladám palice. V kufre má ešte kôš s knihami z týždňa, ktoré som sťahoval z prenajímaného bytu a nestihol vyložiť a zrazu pozerám a svietiaci oranžový obal Napoleon Bonaparte. Otočim sa a vľavo vidím jeho klobúk – kopec Holica. Tak som mu urobil fotku. Nasadol som do auta, cúvol, otočil a poď ho domov. Bol to fajn výlet v mizernom počasí, mrazivom, sychravom. Ale som rád, že som sa hore znova vrátil. Doma zisťujem, že som tu bol v novembri 2008.
A ešte jeden záväzok – Thailon mi píše, že na Holici – napolenovom klobúku je jeho cache, tak ja sa tam niekedy vyberiem.
november 2008
január 2013
napoleonov klobúk