Austerlitz – prvomájový golfový víkend v Slavkove
Prvý máj tento rok vyšiel na piatok a tak predĺžený víkend bol ideálnou príležitosťou na naplánovanie výletu. Vybrali sme sa teda do Slavkova u Brna, kde je golfový klub Austerlitz. Ubytovanie sme dohodli priamo na ihrisku. Komunikácia mailami bola bez problémov. Dohodli sme pre nás apartmán s manželskou posteľou a prístelkou pre Tomiho v druhej izbe. Svokrovcom som dohodol ďalšiu izbu, išli navštíviť rodinu a tak sme tam strávili spolu dve noci.
Vyrazili sme v piatok ráno z Prešova. Počasie bolo pekné a cesta ubiehala v pohode. V Považskej Bystrici sme sa naobedovali a pokračovali cez Drietomu na Starý Hrozenkov. V Uherskom Hradišti sme zistili, že je obchádzka a musí sa ísť cez Veselí na Morave a Kyjov do Slavkova. Dorazili sme na miesto okolo tretej poobede. Autá parkovali všade a na drivingu bola kopa ľudí. Vyšli sme na horné parkovisko a ledva sme našli voľné miesto. Ešte ostali voľné vyhradené miesta pre prezidenta klubu a majstra klubu v hre na rany. Dve prázdne miesta lemovali z oboc strán červené Ferrari.
Ubytovali sme sa na racepcii, vyložili si veci a išli sme sa prejsť po okolí. Pozreli sme si driving range, išli sme do zámockého parku. Videli sme akadémiu, ale nechali sme si ju až na sobotu. Dali sme si kávu na terase golfklubu a užívali si poobedie. Potom sme išli kúpiť žetóny a zistili sme, že po 17:30 je už vstup na driving zadarmo.
Tak sme išli odpaľovať. Celkom nás to bavilo, taký pekný driving som ešte nevidel. Jediný problém som mal, že slnko bolo oproti a nie vždy som videl vlastnú loptičku, hlavne keď bola vysoko. Vybúchali sme spolu možno 3-4 košíčky, potom sme strávili nejaký čas na puttovacom a chipovacom greene a večer sme sa vybrali pozrieť do Brna. Vrátili sme sa neskoro po tme a išli sme spať. Ráno sme vstali a povedali sme si, že by sme mohli odpáliť pár loptičiek ešte pred raňajkami. Vybrali sme sa s Vierkou na driving, v ruke len rukavica a 7 železo. Prišli sme k automatu, hodil som žetón a nič. Ticho. V tom mi došlo, že stroj je ešte asi vypnutý. V tom nás zbadal starší pán, ktorý sa stará o driving a prišiel ku nám. Otvoril stroj kľúčom, zapol a vo vnútri našiel náš jeden žetón a hovorí: “U nás taky tak jak na Slovensku všechno raz začína a končí. Normálne začíname v osm”, bolo 7:03. Hodil znova náš žetón a dohodli sme sa, že z trávy vľavo na kraji môžeme odpaľovať a on išiel prepichávať značky a pripravovať odpaliská na ďalší deň. To ranné odpaľovanie a kľud, nikde nikoho, to nemalo chybu. Slnko bolo nízko, no a chrbtom a všetky lopty bolo krásne vidno. Tak sme minuli košík lôpt a išli na raňajky. Aj tie boli skvelé.
Potom sme sa vybrali na PAR3 akadémiu do zámockého parku. Pustili sme pred seba starší manželský pár a po nich sme začali na prvej jamke hrať traja s Vierkou a Tomikom. Počasie bolo fajn a celkom nás to bavilo. Druhá jamka bola najdlhšia, stredom parku po oboch stranách alej stromov a v pozadí zámok – paráda. Na tretiu jamku sme boli upozornení, že tam potrebujeme viac loptičiek. Odpaľuje sa ponad kriaky a tak to aj dopadlo. Nejaké loptičky skončili v kriakoch, nejaké sme našli. Vierka pre istotu začínala až za nimi, lebo by to neprekonala. Tak sme pokračovali na štvrtú, piatu a šiestu a začali sme ďalšie kolo, keď si Vierka povedala, že stačí a nechala nás s Tomim. Nám sa to páčilo a hrali sme dookola. Našli sme aj iné jamky, kde sa dá odpáliť lopta do kriakov, ďalšie sme stratili. Sme tam sa podaril PAR, niekedy boogie, alebo double boogie, no boli aj jamky, kde sme dali 7 alebo 8 úderov. Takto sme odohrali 5 kôl a Tomi mal najlepší výsledok 26 a ja 27. Možno to vyzerá, že pri pare 18 to nie je nič moc, ale pre nás to bolo fajn. V priemere sme sa držali okolo tridsiatky, čo je 5 úderov na jamku a pre začiatočníkov prijateľný priemer. Bol už čas obeda, tak sme išli do klubovej reštaurácie a dali si obed.
Blížila sa 15. hodina, na ktorú sme boli dohodnutí s trénerom Ondrejom Truplom. Chvíľu sme čakali na drivingu no potom sme sa našli. Najprv sme si zopakovali nejaké veci okolo švihu. Vyzeralo to, že sú to známe a samozrejme veci, no dali sme tomu nejaký systém a postupnosť a potom sme odpaľovali. Tréner k tomu vždy niečo povedal a potom urobil nejaké korekcie u každého zvlášť. Mne trochu upravil držanie, skorigoval postoj a ono to vyzeralo, ako keby vôbec nič neurobil, no tie lopty zrazu nejak začali lietať oveľa lepšie. Všetci traja sme sa zhodli v tom, že hodinka s trénerom bola prospešná aj keď “juniorovi” sa zmena zržania nezdala úplne šťastná. Po tejto skúsenosti sme sa zvítali s Dadou a Petrom, ktorí medzitým tiež dorazili do Slavkova a išli sme si spolu dať ešte jedno kolečko na akadémiu, Vierka už nehrala. Boli sme teda štyria a tak sme išli spolu. Bola to taká pohodová hra so súčtom znova niekde pod 30, hlavne na piatej jamke to bolo skvelé, ako 4 loptičky po odpaloch skončili na greene. Večer sme zašli na večeru do Slavkova na námestie, potom sme ešte posedeli v našom apartmáne a vypili nejaké moravské víno a krásny deň bol za nami.
Ráno sme po raňajkách najprv dohľadali jedinú Slavkovskú geocache a potom si znova dali driving. Potrebovali sme si vyskúšať, čo nám tréner poradil. A ono to išlo. Musím povedať, že z košíčka loptičiek som úplne totálne zle odpálil jedinú. Niekoľko nebolo úplne vydarených, ale väčšina lietala krásne a takmer rovnako. Tomi dva krát trafil autíčko, ktoré zbiera lopty. Bola to paráda. Už len trénovať a ešte si to tak spomenúť aj na budúce, ako to vlastne bolo.
Po odpaľovaní sme si dali kávu vonku na drivingu a vybehli sme s Tomim na vyhliadkovú vežu, odkiaľ bolo pekne vidieť hlavne 1. jamku a pomaly bol čas ísť domov. Vyrazili sme teda pred obedom, zastavili sa v obľúbenom McDonalde v Žiline a večer sme boli doma po skvelo strávenom predĺženom víkende. Golfový areál Austerlitz ná veľmi milo prekvapil kvalitou ubytovania, kuchyňou a celkovým zázemím, kde sme sa cítili ako doma. Akadémia je úplne skvelá a driving tiež. Už len sa posunúť ďalej a zahrať si aj na ihrisku. Verím, že v júni sa mi to podarí. Takže GC Austerlitz odporúčam každému.