Quantcast
 

10x naj roku 2013

Posted by Igor Bilák on Dec 31, 2013 in Nezaradené |

alebo čo dal, čo vzal, aký bol a tak…

Niekedy pred rokom som čítal rekapituláciu roka 2012 v podaní Juraja Grečnára, alebo to možno bolo aj pred dvoma rokmi a vtedy som si povedal, že by nebolo zle sa zamyslieť nad uplynulým rokom, no nevyšlo. A keď som dnes čítal jeho blog o roku 2013, tak som si povedal, že idem do toho. Tak som si to zhruba zrekapituloval, čo u mňa pre jednoduchosť znamenalo prebehnúť v knižnici Aperture 4345 fotiek. Tu je môj rok 2013:

  • BARCELONA – úžasné mesto, do ktorého som vždy chcel ísť a vzniklo to tak spontánne, keď Maťo zistil, že sa beží polmaratón vo februári. Myšlienka skvelá, doladiť ubytovanie, letenky a zrazu sme tam boli. Videli sme úžasné Gaudího diela na čele so Sagrada familia a Parc Guell, známu ulicu Rambla, boli sme v morskom akváriu, videli sme castellers stavať ľudské hrady, previezli sa lanovkou na Montjuic a popri tom som si s Maťom zabehol jeho prvý polmaratón, ktorý sme si ohromne užili. Osud to nejak zariadil, že som sa do Barcelóny vrátil v októbri na európsku líderskú konferenciu Wevolution organizovanú spoločnosťou Konica Minolta, znova som ochutnal zvláštnu atmosféru tohto mesta a nakoniec som sa okúpal v mori

barcelona

  • VIEDEŇ spomínam samostatne, lebo sme ju tento rok navštívili dva krát, niekoľko krát prechádzali autom a niekoľko krát boli na letisku Schwechat. Prvá návšteva v apríli bola spojená s Vienna City Marathonom. Keď Paolo napísal, že sa chystá z Talianska do Viedne zabehnúť svoj prvý maratón. Má to ďalej, ako my, tak sme hneď naplánovali výlet a stretli sme sa tam. Pozreli sme si mesto a popri tom Paolo zabehol jeho prvý maratón a ja polmaratón, už tretí tento rok. Bežali sme spolu asi 16 kilometrov, kým sme sa nerozdelili. Atmosféra bola úžasná. Vyše 30000 ľudí na štarte. Do Viedne sme sa znova vrátili v decembri na vianočné trhy a strávili aj pekné popoludnie s Barborkou, ktorá sa tam medzitým počas roka presťahovala.

VCM

  • RAKÚSKE ALPY – tentokrát nie v zime. V tomto roku sme objavili Rakúsko, ako letnú destináciu na skvelé výlety. Rakúsko bolo väčšinou tranzitná krajina počas cesty na dovolenky do Talianska, potom po minulé roky lyžiarska destinácia, no tento rok sme ho objavovali mimo zimy. Začalo to v máji, keď sme sa s Vierkou vybrali do Melku, ďalej cez Wolgangsee do Zell am See a tam sme náhodou natrafili na informačnú tabuľu o ceste Hochalpenstrasse, úžasnej horskej ceste krížom cez Alpy s najvyššie položeným parkoviskom v Európe v nadmorskej výške 2471 m. Prešli sme cestu až na výšinu císara Františka Jozefa nad ľadovcom Pasterze pod rakúskym najvyšším vrchom Grossglockner. Ten sme pre mraky a mrholenie nevideli, no tak nás to očarilo, že sme sa rozhodli v auguste vrátiť. Zobrali sme aj mamku, najprv sme prešli ďalšiu podobnú cestu Nockalmstrasse. Tak sme išli na Hochalpenstrasse tentokrát od Heiligenblutu a spali sme v horskom hoteli Wallackhaus vo výške 2300 m. Vybehnúť si na svitaní na kopec do 2579 metrov nad morom a sedieť si na skale a počúvať alpské ticho, to bolo asi najkrajšie tohoročné ráno. Cestou domov sme sa ešte znova zastavili na jazere Wolfgangsee, vyviezli sa vláčikom na Schafberg a prešli sa mestečku Hallstatt. Oplatilo sa.

alpy

  • DAROVANIE KRVI – vždy ma lákalo zistiť moju krvnú skupinu, ktorú som nevedel. No vedel som, že Erik chodieva darovať krv, tak som sa ho raz opýtal, kedy ide najbližšie. Vyšlo to v druhej polovici mája, tak som sa rozhodol ísť s ním. A ani nebolelo a za pár minút som mal o 450 ml menej. Muži môžu ísť znova po troch mesiacoch, tak som odvtedy bol ešte dva krát. Páči sa mi to tam a mám z toho dobrý pocit. Odvtedy som zistil, že takých ľudí aj v mojom okolí je viac, no nikdy ich nie je dosť, tak sa kľudne pridajte, ak môžete. A mimochodom mám AB Rh-, čo je najmenej vyskytujúca sa krvná skupina, asi 1 z 200 ľudí.

krv

    • IL CANAPONE je jedinečná bežecká štafeta v toskánskom meste Grosseto, kde som štartoval počas našej letnej dovolenky. Bol som členom náhodne generovaného štvorčlenného družstva medzi samými talianmi, keď mi Paolo dohodol štart s prezidentom ich klubu Team Marathon Bike. Pretek spočíval v tom, že sa družstvá náhodne generujú tak, aby boli vyrovnané a každý mal možnosť vyhrať. Bola to veľká zábava a krásny beh uličkami historického centra Grosseta, miestami aj po hradbách. Ja som finišoval na štvrtom úseku a podarilo sa mi pre naše družstvo stiahnuť 5 pozícií a nakoniec zabezpečiť 10. miesto. Okrem toho sme si boli s Tomim zabehnúť aj ďalšie preteky v prírodnej rezervácii Diaccia Botrona, kde boli taliani znova zábavní a mal som pocit, že majú viac cien ako zúčastnených. Na záver dovolenky som si kúpil bežecké hodinky Garmin FR10 a tenisky Mizuno a zabehol v nich 20 km s Paolom a prezidentom klubu Mauriziom v rámci ich prvého tréningu na plánovaný závod na 100 km na budúci rok. Bola to skvelá dovolenka v Toskánsku, kde sme boli šiesty krát a radi sa tam znova vrátime.

canapone

  • 90. MEDZINÁRODNÝ MARATÓN MIERU v Košiciach sa konal tradične v prvú októbrovú nedeľu. No všetko začalo oveľa skôr. V prvom rade som už vo Viedni volal Paola a Luisu k nám na Slovensko, no neskôr v lete sme to znova preberali a nakoniec sa to podarilo. Prileteli do Budapešti, odtiaľ požičaným autom prišli do Prešova a strávili tu s nami týždeň dovolenky. Ja som sa prihlásil na svoj prvý maratón už pred letom. Tak som v Prahe v kníhkupectve narazil na knihu Chirunning, podľa ktorej som sa veľa o behu naučil a urobil zmeny v štýle. Vďaka Garminu som si v lete doladil tréningový plán a potom stačilo už len 3 mesiace tvrdo makať, aby som sa mohol postaviť na štart. Bol som rád, že v deň môjho prvého maratónu boli pri mne moji blízki a okrem Paola aj moji spolubežci Maroš, Erik a tiež Tomi. Len škoda, že Maťo ochorel. A samozrejme Vierka na trati a v cieli. Bolo to ťažké, ale ako nás Miro Krajňak učil – “ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku”, tak som ho dobojoval za 4:21:10, snáď bude aj ďalší.mmm
  • DRIVE-UP WEDDING CHAPEL v Las Vegas bol ďalší z neuveriteľých návratov tento rok. Malá kaplnka v Las Vegas, kde som bol s Maťom a Lynnom v roku 2008 kvôli cache a vôbec by ma nenapadlo, že sa tu ešte môžem vrátiť. A okolnosti sa zomleli tak, že sme v októbri leteli do Las Vegas a stretli sme sa znova s priateľmi geocachermi a popri tom sa naši belgickí priatelia Koen s manželkou rozhodli, že si spravia v Las Vegas svadbu v typickej drive-up kaplnke, kde prídete autom k okienku a zosobášia vás. A tak sa aj stalo, že sme znova po 5 rokoch boli pri tej istej kaplnke, Koen s Anjou sedeli v aute a z okienka sobášiaca žena použila “power given from god” silu danú jej od boha a spečatila ich manželstvo. Okrem toho sme sa taktiež vrátili do nároného parku Red rocks a spolu s priateľmi vyšli na vrch Turtlehead Peak. A v samotnom meste Las Vegas sme znova navštívili nezabudnuteľnú hrajúcu fontánu pred hotelom Bellagio, tentokrát so spevom Andrea Bocelliho. Čo viac dodať. Vegas, baby!vegas
  • ZAPPOS.COM je firma predávajúca topánky cez internet, ktorá sa za 10 rokov vypracovala tak, že ju kúpil Amazon za vyše miliardu dolárov. Maťo v lete na dovolenke čítal knihu Delivering happiness od jej šéfa a rozprával mi útržky a povedal, že sa tam dá ísť na tour. Keď dočítal knihu, tak mi ju dal, že si ju musím prečítať, no odložil som ju na neurčito. Keby som vtedy mal staviť na to, či sa nám podarí tam ísť, asi by som nedal ani cent. No zhoda okolností okolo výletu do Vegas zafungovala tak, že Maťo dohodol tour a my sme fakt v jeden októbrový pondelok ráno zavítali do Zapposu. Zappos je zaujímavý tým, že má svojskú firemnú kultúru, ktorej sa drží celý čas a rozhdol sa vybudovať najlepší zákaznícky servis na svete. S doručením tovaru musí mať zákazník pocit šťastia a vidieť toto naživo bolo inšpirujúce. Po návrate domov som hneď siahol po knihe a prečítal ju v angličtine. Tak som zistil, že bola preložená aj do češtiny s názvom Štestí doručeno. Myslel som, že ich kúpim viac a rozdám priateľom, no bola vypredaná. Nepodarilo sa mi to. No tak mi ju zrazu priniesol Ježiško, tak ak by mal niekto bližší záujem, pýtajte sa. A z firemnej kultúry Zaposu definovanej 10 základnými bodmi zatiaľ aspoň jeden, posledný – Buďte skromní (Be Humble).zappos
  • GEOCACHINGOVÉ EVENTY sú stretnutia geocacherov a som rád, že sa mi znova podarilo ich v tomto roku navštívíť niekoľko, vlastne najviac. Zalogovaných mám 8, ale bolo ich asi aj viac. Vždy tam stretnem milých ľudí a presne tak to bolo aj tento rok. Naschvál tu nevyťahujem jednotlivý, lebo všetky boli fajn. Začalo to v zime a snehu výstupom na Stráž, kde som sa vrátil po rokoch. V lete to bola už tradičná Geokofola, tento krát deviata. Koncom prázdnin som z Ondavky zabehol pozrieť poľských kolegov. V septembri sme boli v Kolíne v Nemecku a neskôr v spomínanom Las Vegas, kde sme stretli hlavne mnohých reviewerov a ľudí z Groundspeaku. V novembri som stihol po desiatkach rokoch navštíviť planetárium. Tak som vyhral bowlingový turnaj 11.12.13 a nakoniec vybehol na Šimonku. Okrem toho som dokončil výzvu a vyškrtal v kalendári 366 dní, čo začalo tiež na evente, no 29.2.2012. Vďaka vám, priatelia.bowling
  • OBJAVOVANIE PRÍRODY V ONDAVKE pokračovalo aj tento rok. Zvieratká boli stále pri každej prechádzke počas celého roka. Srnky, jelene, líšky, diviaky. Aj bobrovi sa darilo. Tento rok som sa zameral viac na vtáčiky za pomoci Dcharlieho a pozoroval zaujímavé druhy. No za zmienku stojí hlavne orol krikľavý, korého som odfotil tak, že sa mu dal prečítač krúžok na nohe. Poslal som fotky nejakým vtáčkarom a postupne sa to dostalo až do poľska, kde potvrdili, že ho krúžkovali asi 80 kilometrov od Ondavky nedaleko poľského mesta Sanok.orol

Moje auto malo prvé narodeniny a povozilo nás 37000 km, čo som ešte na žiadnom za rok nemal. Preletel som 26690 km. Ale aj peši som absolvoval pár pekných prechádzok, či už sám, alebo s Vierkou či priateľmi. Okrem spomínaných eventov som bol na Roháčke, Hornádskych lúkach, Skalke nad Hornádom. Pozreli sme drevené kostolíky v Krajnom Čierne, v Korejovciach, v Medveďom, navštívili údolie smrti. Boli sme na Kapušanskom hrade, na Spišskom hrade a Dreveníku, taktiež na Zborovskom hrade. Boli sme v Tatrách. Boli sme v Lačnove, konečne sme sa dostali aj do Vlkolínca. Takže aj na Slovensku máme stále čo pozerať.

Zabehol som 1200 km. Prečítal pár kníh od Nesba (Snehuliak, Prízraky, Spasiteľ, Lovec hláv). Inferno od Dana Browna vo mne znova prebudilo túžbu vrátiť sa do Florencie, aj keď sme sa tam tento rok tiež zastavili. Za kultúrnu udalosť roka by som označil koncert Mira Žbirku so slovenskými symfonikmi v Steel aréne. Z pár filmov v kine by som asi vypichol Křídla vánoc a v nich pieseň Cesta (Kryštof a Tomáš Klus). Športová udalosť roka z pohľadu diváka bolo pre mňa finále extraigy hokeja Košice – Zvolen, kde nás zavolal Maroš. Z nových technológií ma zaujali najmä trackery aktivít (Jawbone Up, Shine, Fitbit), príjemne prekvapil iPhone 5S snímačom odtlačkov prstov a koprocesorom M7 a taktiež vrtulník Parrot Ar.drone 2. Ako najvýznamnejšiu celosvetovú udalosť vnímam voľbu pápeža Františka. Som rád, že sme tento rok boli len na jednom pohrebe v Kamenici a stretli sa s rodinou z Vierkinej strany.  Som veľmi rád, že popri ceste z Prahy sa mi podarilo nájsť a navštíviť hrob bratranca Juraja.

Čo viac dodať. Boli aj veci čo nevyšli, ale nebolo ich veľa. Najväčší geocacherský omyl z nepripravenosti bol, že som netrafil k vyhliadkovej veži na Homoli od Zochovej chaty, ale bola z toho aspoň pekná prechádzka. Z kategórie “mne sa to nemôže stať” je jednoznačne trafenie pňa zrezaného stromu na parkovisku v Rakúsku, po ktorom Subaru ostalo pojazdné a doviezlo nás domov, no potom mesiac malo nútený oddych v servise. Pokus nasadiť pstruhy do bobrieho jazierka v Ondavke tiež asi nebol veľmi úspešný, keď prišlo horúce leto a potok miestami vyschol. Vo firme mi nepochopiteľne odišiel disk v RAID 5 poli a nepodarilo sa zrekonštruovať data, takže bol nutný prechod na nový server a návrat v čase trochu dozadu, keďže zálohy neboli úplne aktuálne. Subaru má radšej naftu, no natankoval som mu raz benzín a našťastie som si to uvedomil, tak som ho nenútil s tým ísť ďaleko. Tiež som mal predstavu, že by som mohol viac hrať golf, viac toho najazdiť na bicykli či na lyžiach, no nevyšlo. 365 dní zbehlo veľmi rýchlo, ale bolo to fajn. Vďaka všetkým, ktorý boli pri tom so mnou. A na záver čosi z reklamy Tullamore Dew (podobne ako Juraj ;):

Glasses up, it’s time to go…



Kryštof & Tomáš Klus – Cesta

A na záver pár ďalších fotiek z roku 2013.

Značky:

Reply

Copyright © 2024 Igiho web All rights reserved. Theme by Laptop Geek.