Moja prvá cache v roku 2006

Vybral som sa dnes nájsť Zbojnícky hrad. Kým som sa odhodlal, boli tri hodiny. Pomaly to hrozilo “after dark”, ale povedal som si, prečo to neskúsiť. Použil som prvý krát Skrýšotlač a vytlačil si ním popis. V aute som si pichol GPS na kábel, len aby som bol v obraze, veď viem kde je hrad. Išiel som do Ruskej Novej Vsi a zaparkoval pri konečnej busu. Ku cache to bolo okolo kilometra.

Bol som na hrade viac krát, no keď som si tak spomínal, tak v roku 1987 sme tam zažili skvelé zlaňovanie z hradnej skaly. Potom som tam bol na bežkách a raz i na bicykli, ale posledne približne v 1993.

Po zaparkovaní som zisitil, že dva záložné páry bateriek su bez energie, tak som zvolil cestu bez GPS. Zobral som si foťák a statív a jednoLEDkovú baterku, čo svieti, keď sa ňou trasie – to keby náhodou. Cestou z auta som cinkol Servovi, či sa to dá nájsť aj v takom ročnom období, no bol nedostupný. Trochu ma vystrašili dva DNF, jedno doslova nedávno, ale nenechal som sa odradiť. Cestou hore po červenej značke som narazil na “eiffelovu vežu” – stožiar VN, a značkovaný chodník išiel rovno cez neho. Toto tu určite posledne ešte nebolo. Zaujímavo to srčalo. Pokračoval som ďalej, urobil pár fotiek v zamrznutom potoku. Na chvíľu som zapol GPS a ukázalo 160m vpravo. Rozhodol som sa ale pokračovať po značke a vyšiel na vrchol. Výhľad bol nulový, teplota -6°C. Hore som urobil vrcholové foto a zapol znova GPS. Bol som asi 10m od cache.

Začal som prehľadávať možné miesta, obišiel zhora i zdola a vyšiel cez vytipovaný žľab. Musel som si vyzliecť vetrovku, lebo som ju nechcel pošpiniť či roztrhnúť. Cache sa nepodarilo nájsť, tak som sa znova obliekol a skúsil znova zamerať. Všetko nasvedčovalo tomu, že som na správnom mieste, prečítal som si vytlačený popis a znova sa vrátil na vytipované miesto. V tom mi zavolal Servo. Povedal som mu, kde som a zdochla mi baterka. Cache bola odomňa ani nie meter. Znova som zapol mobil a vypol blue tooth a skúsil mu krátko zavolať, že ju mám. Tu by som chcel povedať k popisu, že žiadny drevený klátik tam už nie je.  Cache je skvelo ukrytá, ale nastal problém. Mal som ju síce na dotyk, ale nemohol som ju vybrať. Bojoval som s ňou bez vetrovky v mraze cca 15 minút a nie a nie ju vybrať. Už som vybral Leatherman Micra tool, že ju vystrihnem z tašky, ale bolo mi jej ľúto. Tak som zistil, že je vlastne primrznutá, teda taška dostala taký tvar, že neide von. Bojoval som s ňou ďalej a podarilo sa. Vyšiel som s ňou na bezpečné miesto a vracal sa k veciam. Terén bol šmykľavý a pri ceste dole mi cache vypadla, inak by som spadol ja. Bolo skvelé ju sledovať ako sa gúľa dole svahom a pri každom strome som si v duchu hovoril, že stačí. No nestačilo a zastala cca 40m nižšie.

Musel som teda ísť dole po ňu a znova vyšľapať nazad. Aspoň som sa zohrial. Vybral som ju zo zmrznutej tašky, ktorá ani nezmenila svoj tvar. Prečítal som si logy a rozhdol som sa nechať si malý magnetický rámček, do ktorého si dám vrcholovú fotku a skončí na chladničke na mojej chalupe. Do vnútra som vložil stravný lístok, mám ich nadbytok – aspoň schudnem. Urobil som posledné foto, vrátil cache do tašky a znova si zopakoval celý postup. Vložil som ju nazad a ešte raz sa pozrel na vrchol. Dole už svietila Ruská Nová Ves a červené svetielka na vrchu stožiarov. Zbalil som veci a dal sa dole kopcom, kde sa gúľala cache. Poslednú fotku som urobil z miesta, kde zastala. 15s čas na statíve vyvážil to, že už bola tma. Skúsil som jednu LED z baterky – fakt kopa svetla. Dole to ale išlo dobre, len po návrate na chodník bolo potrebné dávať pozor na ľad. Dorazil som k autu, otočil a dal sa na návrat domov. Napichol som mobil na kábel a zavolal Serva, nech mu podám správu. Domov som dorazil o 17:15, teda celé mi to trvalo čosi vyše dvoch hodín. Bol to fajn výlet, ďakujem za skvelú cache.

Fotky nájdete v mojej galérii.