Las Vegas by night
Po navrate z off-road vyletu z Red Rock Canyon k Lynovi sme sa trochu dali dokopy a zlozili veci. Letty medzi tym zabezpecila niekde veceru (ktora bola mimochodom skvela), spolu sme sa najedli v jedalni za velkym stvorcovym stolom a potom sme s Lynom pripravili Jeep na nocny vylet do Las Vegas. Cela priprava spocivala v tom, ze vylozil chladiarenske boxy z kufra a demontovali sme dva diely v prednej casti strechy, cim sa auto stalo vpredu otvorene. Vsetci piati sme sa vybrali do Vegas.
Prva zastavka bola hned na zaciatku Stripu (najznamejsej a hlavnej ulice) pri znamej tabuli s uvitacim textom “Welcome to fabulous Las Vegas”. Je to na ostrovceku v prostriedku stvrprudovky, ale stale tam nejake auto zastane, ludia sa pofotia a pokracuju dalej. My s Jeepom sme s tym nemali problem a Lynn vyskocil hore obrubnikom az na ostrovcek. Par zaberov a pokracovali sme po Stripe.
Po lavej strane na zaciatku bola velka pyramida so sfingou leziacou pred nou. Z vrchola pyramidy svietil do neba obrozvsky luc svetla, vraj mozno aj 2 km vysoko, ktory je vidno z kazdej strany. Potom pokracoval NewYork so siluetami mrakodrapov Manhattanu, sochou slobody a velkym roller coasterom. My sme isli pomaly v plnej premavke, casto sme stali na semaforoch a to davalo priestor a cas na fotenie caz otvorenu strechu. Uz z auta bolo citit skvelu atmosferu, vsade mnozstvo ludi. Presli sme dalej popred zname i menej zname hotely, vsetko dokonale vysvietene, blikajuce v doprovode zmiesanych zvukov. Uz z dialky bolo vidno po pravej strane eiffelovu vezu v polovicnej velkosti. Ked sme sa priblizili, tak sme videli aj Louvre a vitazny obluk, to vsetko pred hotelom Paris. Hned nedaleko boli zas Benatky s vezou z namestia San Marco, Dozacim palacom a mostom Rialto bridge. Oproti zname Bellagio z filmu Oceans eleven. Dalej Mirage, Circuc Circus, hotel Ceasar so sochou rimskeho cisara. Pokracovali sme dalej clym stripom az popod vezu Stratosfera, na vrchole ktorej su kolotoce a pocas prevadzky to vysunie pasazierov do volneho priestoru nad ulicu, vsetko vo vyske niekde 200-300m. Ku koncu stripu sa zacali zjavovat zname kaplnky “wedding chaple”, kde vas su schopni zosobasit kedykolvek non stop, v niektorych dokonca ani nemusite vystupovt z auta. Tym potom hovoria “Drive Up”. Chcel som si nejaku odfotit, no uz to bolo dost rozmazane kvoli pomalym casom v noci. Lynn sa len usmieval a pokracoval dalej, az k jednej odbocil. Vyzeralo to ako vstup do McDonaldu drive-in, zastali sme pred okienkom, oproti bola tabula s cenami ponukanych sluzieb. Chvilu som vahal, co sa bude diat. Dnu bolo prazno, ale otvorene okienko a svetlo naznacovalo, ze s tym Non Stop to myslia vazne. V tom sa zjavil chlapik a pomalym krokom sa blizil. Prisiel k okienku a opytal sa co chceme. V tom ma Lynn totalne prekvapil, ked povedal, ze geocache. Chalpik sa usmial a podal mi na bielo natrety ammo-box ozdobeny krajkami. Mato povadal, ze on si vsimol aj logo nalepene na okienku. Je to specialna cache zalozena s povolenim Groundspeaku. Tak som sa zapisal a zobral nejake travelbugy. Lynn urobil par zaberov aura pred kaplnkou, odovzdali sme cache a pokracovali sme nazad na strip. Pre mna to bolo riadne prekvapenie a Lynn s Letty a Brandie sa tesili, ako ma prekvapili.
Cestou nazad po stripe sme odbocili cez nejaky hotel a skoncili sme na poschodi velkeho parkoviska niekde za hotelom Paris. Zaprakovali sme (Jeep s otvorenou strechou) a Lynn nechal standardne auto otvorene, amkol len vnutorne skrinky. Pesi sme presli k vytahom a pasazami cez hotel sme nadchodom krizovali strip. Oproti bolo Bellagio, do ktoreho sme sa dostali. Cestou sme uz zazreli z blizka znamu fontanu, ktora prave tancovala. Tak sme to obisli vnutrom a vratili sa na chodnik. Chvilu sme pockali na dalsie predstavenie. Neviem kolko bolo hodin, ale mozno nieco pred polnocou. Zacalo dalsie show a pre mna to bol jeden z najsilnejsich zazitkov. Pustili zatial mne neznamu pesnicku, hlas mi pripominal nieco ako Dylana a refren bol o hrdosti byt americanom – “I am proud to be american / God bless America”. Fontana zacala striekat a tancovat zo strany na stranu, vsetko doplnane svetlami a niektori ludia v okoli spievali spolu, este teraz mam zimomriavky, ked si pri pisani na to spominam. Bolo to presna, ako by sa u nas povedalo – ako vo filme. Ale toto nebolo vo filme. My sme tam stali a nevychadzali z udivu az do finale, ked na zaver vystrikla voda yak vysoko, ze zaktyla cele Bellagio. Bol to uzasny zazitok a som rad, ze som obetoval navstevu Los Angeles pre nedostatok casu a miesto toho mohol stravit tento skvely den v Las Vegas okoli spolu s Lynnom a jeho rodinou.
Po tomto predstaveni sme pokracovali nazad cez nadchod a cez hotel Paris. Tu Brandie odskocila na zachod a popri tom tam zabudla mobil, ktory uz tymto nenasla – skoda tejto jedinej nemilej udalosti. Inak to bol skvely vylet. Vratili sme sa k autu a pokracovali nazad domov po ienj ulici – na moje prekvapenie sa volala Koval (pre nezainteresovanych pozravujem Vierkinych rodicov). Este sme minuli Hard Rock caffee a za chvilu sme boli doma. Unaveni, ale stalo to za to. Potom este rychle prebalovanie casti veci do tretieho kufra kvoli nadvahe a niekedy okolo pol druhej uz fakt bol cas ist spat. Budik priblizne na pol siestu, ved rano caka Arizona a Hoover Dam, ale to je uz ina story.