Môj prvý BIRDIE
Boli sme si s Jarom zahrať na Alpinke. Začínali sme o 17.45, bolo jasné, že ku koncu to bude s viditeľnosťou kríza. Prvú jamku klasicky pobabrem. Potok a trápenie. Na druhej to vylepšujem za 6 a bodujem. Prichádza tretia jamka. 101m sa odpaľuje z rohože z prieseku z lesa ponad potok, kde je pre istotu drop zóna. Pokúšam sa zapichnúť malé zlomené tíčko do dierky v rohoži, no veľmi sa mi nedarí, loptička padá. Mám so sebou železo 7 a pre istotu PW nachystané na drop zónu. Odpaľujem sedmičkou a cítim, že je to dobrá rana. Letí a dopadá pred green, poskočí a kotúľa sa a zastaví. Už z diaľky vidno, že to bude fajn. Jaro končí v potoku, dropuje a prichádzame cez mostík na green. Loptička je meter od vlajky a ja cítim možnosť zahrať reálne prvé BIRDIE. Markujem a vyčistím ju. Premieňam metrový pat a moje prvé BIRDIE je tu. Paráda, teším sa. Doteraz sa mi podarilo len na akadémii v Slavkove a Ropici. Toto je ozajstné.
Pokračujeme ďalej a Jarovi sa neskutočne darí. Ja hrám celkom štandardne, no na siedmej jamke už cítiť prichádzajúce šero, kazím patovanie. Odpal osmičky už takmer nevidno. Pri patovaní nedovidím na čiarku na mojom patri a netrafím pat z 60 cm. Deviatku hráme za tmy a ja spomínam na Honzov polnočný golf. Obaja cítime, že odpaly boli dobré. Ja nachádzam loptu v pieskovom bunkre, bunkershot na green a dva paty v úplnej tme, končíme tesne pred ôsmou. Pohľad dole lúkou od greenu a svieti len mesiac v splne a club house. Tá hra stála za to. Pozrite obrázky a tu je skórkarta – tá dvojka na tretej jamke je paráda.
