Cestou z Prešova sme sa zastavili najprv na Dechtároch, len sme sa stretli a pokecali s Evkou, Peťom a mamkou, ktorí sa vracali z dovolenky. Popri tom som zalogoval cache, kde Peťo parkoval len asi 5 m od nej. Pokračovali sme do Vlkolínca, kde sme sa poprechádzali a tiež našli cache, Wolfenstein. Stretli sme frco tím pri cache, vymenili SWG. Páčilo sa nám tu. Cestou z Vlkolínca sme sa zastavili na obed na Vlčom dvore hneď vedľa hlavnej cesty. Boli sme tu prvý krát, no jedlo aj obsluha boli fajn. Súhlasím s tipom Borisa cez FourSquare, že baraní guláš = nebíčko v papuľke. Pokračovali sme do Bystrice a najprv sa ubytovali v Luxe. Z vybavenia hotela stále dýcha socializmus. Už aj zrekonštruované je staré. Boli sme traja s Tomim a Vierkou, tak sme mali takú dvojizbu, ktorá bola dosť veľká. Len tá krivá podlaha zakrytá prastarým špinavým kobercom, otrhané kreslo a stolička, popraskaná dlažba v kúpeľni. Aspoň že bolo teplejšie, ako pred rokom, keď sme sa dožadovali kúrenia a nevyšlo. Ale zas jedna noc v centre diania, bezproblémové parkovanie a dobrá cena, tak prečo nie.

Išli sme sa zaregistrovať. Registráciu preložili tento rok na námestie do budovy radnice, čo sa mi celkom páčilo. Vyzdvihli sme si štartovacie balíčky pre nás a aj pre Maroša, dali sme si ovocnú šťavu od sponzora a presunuli sa na námestie na kávu a drink. Posedeli sme na slniečku a bolo tam fajn, taká pohodová atmosféra. Keď slniečko začalo zachádzať za budovu, tak sme sa išli prejsť do Európy, kde bolo maratónske Expo, teda zopár stánkov s vybavením pre bežcov. Ja som skončil v Mizuno, kde som si kúpil kraťasy. Tak sme sa vrátili do Luxu, kde už prebiehala Pasta Party. Išli sme tam s Tomim. Kuchár pri vstupe vyzeral, že ho veľmi neteší, že je v práci aj v sobotu. Dal nám špagety a omáčku s mletým mäsom. Bolo to v salóniku, kde boli veľké stoly a celkom dosť ľudí. Zjedli  sme cestoviny a odišli, o nič iné tam veľmi neišlo. Tak sme si večer ešte dali ľahkú večeru v meste v pizzerii. Cestou na námestí ešte búšila nejaká kapela na pódiu, no hluk nám viac vadil. Tak sme išli spať, aby sme boli ráno čerství a pripravení.

Ráno sme vstali a išli na raňajky okolo pol osmej. Ja som si dal čosi ľahšie, Tomi aj nejakú slaninku. Maroš pil len čaj a džús. Tak sme sa vybrali do mesta na námestie. Bolo tam 6 prenosných záchodov a pomerne dosť ľudí, tak sme tam ešte stáli aj cez hymnu a do sektoru pre bežcov na štarte sme prišli minútu pred štartom. Tak zaznel výstrel a okolo 600 bežcov sa pohlo. Nie je to tak veľa, ako na veľkých masových podujatiach, tak nám trvalo dostať sa na štartovú čiaru len 38 sekúnd. Tam som si zapol vlastné stopky na svoj čistý čas. Mal som Garmin Forerunner 10 s nastaveným automatickým intervalom po každom kilometri. Cieľ zo začiatku bol držať tempo spolu s Marošom na čas pod dve hodiny, teda niečo kolo 5:40. Trochu nervózny začiatok, tlačenica, no nenechali sme sa uniesť a prvý kilometer ukázal 5:45, druhý 5:31. Postupne sa stabilizovalo tempo a tretí a štvrtý kilometer mi ukázalo na sekundu rovnako 5:39, čo bolo skvelé. Toto sme držali a prišlo prvé občerstvenie, kde Maroš trochu zaostal. My sme stále držali potrebné tempo a Tomi sa obzeral, no Maroš sa nedoťahoval. Išli sme tak po otočku na 7. km, cestou sme videli čelo závadu. Vpredu išiel sám polmaratónec s veľkým náskokom, za ním ešte jeden alebo dvaja a až tak dvaja černosi na čele maratóncov. Neskôr sme stretli aj Erika a zakričali naňho. Po otočke sme spomalili, či nepočkáme Maroša. Strácal už skoro trištvrte a my sme spomalili takmer na 6 minút na 8. kilometri. Zhodnotili sme situáciu, že takto by to nešlo zabehnúť pod dve hodiny a rozhodli sme sa zrýchliť. Desiaty kilometer sme už išli za 5:02 a medzičas na 10km bol okolo 56 minút, čo bolo o 5 minút menej, ako pred rokom, keď som išiel celú prvú desiatku pomaly. Tak sme išli spolu s Tomim rýchlo, no hovoril som mu, že sa nemusíme plašiť, že máme ešte pol závodu pred sebou. Aj tak sme držali tempo niečo cez 5 minút a prišli uličky s kopčekmi. Bola to taká zaujímavá časť trate, kde sme predbiehali veľa ľudí. Dole Mičinskou cestou z najvyššieho bodu trate sme to poriadne rozbalili a dosiahli sme najrýchlejší kilometer 4:39. Tak sme sa vrátili cez rieku znova do centra a to sme už počítali kilometre smerom do cieľa, už len asi 5km. Čakal nás ešte kopček nazad smerom na námestie k Barbakanu. Posledné ťažšie stúpanie na 18. kilometri je našťastie krátke a tak znova rovinka a klesanie dole, kde sme zase dali 2 kilometre v tempe pod 5 minút. Tomi sa ma pýtal, aký máme čas a ja som mu povedal, že výborný. Nepozeral som, len som vedel, že týmto tempom to máme hlboko pod úrovňou môjho osobného rekordu. Po poslednej ostrej zátačke nás už čakalo len finálne cca 400 m stúpanie hore Dolnou ulicou do cieľa na námastí. Tak sa Tomi vybral finišovať a ja som udržal svoje rýchle tempo, no aj tak mi ušiel o takmer pol minúty. Cestou nám už z chodníka kývala Vierka s Erikom. Dobehli sme v pohode, bol to krásny závod. Na tabuli som videl pri mojom mene oficiálny čas 01:53:24, o čom mi prišla takmer okamžite SMSka. Nakoniec oficiálny čistý čas je 01:52:46, teda zlepšil som si osobák o viac ako 4 minúty.

V cieli sme dostali peknú kovovú medailu. Tu sa teda organizátori dosť polepšili. Tá červená umelá placka z minulého roka bol dosť omyl. Odovzdal som čip, zobral som si jablko a napil sa minerálky a išli sme von zo sektora cieľa. Prišla Vierka, urobili sme si pár fotiek a pomaly sme išli čakať Maroša. Nakoniec dorazil v čase 2:16:47, sedem sekúnd pomalšie ako pred rokom. Erik bol v Bystrici prvý krát, tak si takmer vyrovnal osobák v čase 01:41:03 (chýbalo 12 sekúnd). Tomiho prvý čas je 01:52:19. Zároveň zrýchlenie po ôsmom kilometri  pre mňa znamenalo zlepšenie osobného rekordu na 10 km na 50:22. Začali sme predbiehať ľudí, ktorí boli pred nami, kým sme išli pomaly. Od medzičasi na 7. km do konca pretekov sme predbehli cca 120 ľudí.

Tak sme sa ešte vrátili do cieľového sektoru a uvedomil som si, že komentátor hlási, že sa blížia víťazi maratónu do cieľa. Tak dobehli dvaja černosi. Zakývali sme im, keď prešli okolo nás. Tak nás napadlo ísť sa s nimi odfotiť. Unavení si sadli na kameň oplotenia a prišli sme k nim. Tak som sa prihovoril víťazovi, že je z Kene. Povedali sme mu, že sme boli s Marošom v Keni. Spomenuli na Namangu a Amboseli, on nám zas vysvetlil, že je od mesta Eldoret, kde je nadmorská výška cca 2100 m.n.m. Predstavil nám tiež jeho etiópskeho kamaráta Erkola Ashenafiho a rozlúčili sme sa. Bola to pekná bodka za vydareným podujatím, len trochu nechápem organizátorov, že sa viac o víťaza nik nezaujímal.

Link na záznam behu v Garmin Connect zariadením Forerunner 10.

Výsledky:

Polmaratón:

• 1. Róbert Valíček – 01:14:40 z 327 mužov a 71 žien
• 109. Erik Chrenko 01:41:03 – (29. v HM40 zo 73)
• 203. Tomáš Bilák 01:52:19 – (126. v HM18 z 206)
• 211. Igor Bilák 01:52:46 (48. v HM40 zo 73)

Maratón:

• 1. Elisha Kiprotich Sawe – 02:32:31 z 91 mužov a 14 žien

v cieli

Už dávnejšie som vedel, že sa takýto pretek uskutočňuje niekedy v apríli, no nebol som tu. Dokonca ani Erik tu nebol, aj keď tuším už chcel ísť pred rokom. Tento rok sa rozhodol, že pôjde a povedal mi to. Taktiež Marko sa chystal a Samo povedal, že zaradili aj závod pre korčuliarov, tak sa tiež chystá. V týždni pred konaním preteku sme si boli s Erikom zabehať, ja som mu rozprával o víkende vo Viedni a VCM a popri tom mi znova pripomenul, že najbližšiu nedeľu ide do Budimíra. Ja som v tom nemal jasno, lebo sme mali v pláne iný program, no nakoniec sa to všetko vyvinulo tak, že tu predsa len bola možnosť ísť. Definitívne som sa rozhodol až v nedeľu ráno. Ostávalo mi už len obliecť sa a vyraziť. Bolo teplo až do 18 stupňov, no veterno, tak som zvolil krátke nohavice, dlhé tričko, na to krátke tričko a šiltovku. Z auta som volal Erikovi, že som na ceste, no tento krát som mal náskok. Tak som išiel z diaľnice dole už na Lemešany, nech vidím aspoň kus trate. Dávno som neišiel po tejto ceste.

Prišiel som do Budimíra a poslali ma zaparkovať ku škole. Miesta bolo dosť. Peši som sa vrátil do na námestie pred obecný úrad a išiel som na registráciu. Bolo to rýchle a jednoduché. Nepísal som im dopredu, tak som zaplatil vyššiu cenu 8€, no aj tak v pohode. Dostal som číslo 408, lístok na obed po behu a tašku s tričkom, buletínom, energetický nápoj, jablko atď. Zaregistroval som aj Erika a za chvíľu dorazil. Využili sme aj šatňu, WC, ešte sme odbehli do auta odniesť veci. Mal som z toho dobrý dojem. Ľudí vyzeralo byť celkom dosť. Pred jedenástou sa to začali zhromažďovať pretekári, najprv odštartovali korčuliarov. My sme štartovali o jedenástej. Erik, aj Marko mali vyššie ambície s ich časom, tak mi bolo jasné, že pôjdem na trati sám. Vyrazil som ihneď po štarte, prakticky s nulovým zdržaním. Spolu sa rozbehla masa aspoň 150 bežcov a tí rýchli sa drali dopredu. Snažil som sa nájsť niekoho, kto stabilizuje tempo na prijateľné, no mal som pocit, že všetci nejak letia. Prvý krát som pozrel na hodinky a bolo to ešte len 3 minúty 20. Zavesil som sa za niekoho a po chvíli si všimol značku prvého kilometra. Pozrel som čas a ostal som prekvapený, iba čosi okolo 4:50. Na druhom to bolo čosi cez 10 minút, potreboval som spomaliť. Išli sme alejou so stromami pozdĺž cesty smerom na ďalšiu dedinu a fúkal silný vietor oproti. Čiapku som mal šiltom dozadu a aj tak mi ju skoro zobralo. Tak som sa snažil vždy za niekoho skrývať. Niekde na piatom kilometri sme stretli prvých korčuliarov. Vyzeralo to tak profesionálne, auto s časomierou ukazovalo okolo 28 minút, lebo mali 5 minút náskok. Mali skrátenú trať na 19 km, no aj tak za sebou už asi 15. V tej  ich rýchlosti oproti som nestíhal sledovať, ako sa darí Samovi. Prišlo mojich prvých 5 km a čas niekde okolo 26:30 bol veľmi rýchly. Vedel som, že mi môžu na konci tie sily chýbať, no musel som bojovať proti vetru. Trochu som spomalil, no chcel som držať vždy s niekym kontakt kvôli vetru. V Lemešanoch na siedmom kilometri bolo občerstvenie. Všetko fungovalo fantasticky a dal som si aj vodu aj iontový nápoj. Dobré fľaštičky, ktoré deti hneď zbierali do bedničiek a ani neostával nepoariadok. Pokračovali sme na Ličartovce a pomaly som rátal, že sa blíži desiatka a otočka. Medzitým sme stretli prvých bežcov, ktorý sa už vracali. Tak som sledoval, kedy pôjde Erik a Marko oproti. Stretol som ich postupne niekde medzi 9. a 10. kilometrom a celkom som si hovoril, že neušli ďaleko. Desiatku som mal niečo cez 54 minút, čo bolo stále rýchle. Pred otočkou podávali vodu, tak som sa napil a otáčal niekde okolo 57 minút. Konečne prestal vietor,teda fúkal do chrbta. No bolo poludnie a slniečko riadne hrialo. Bežal som takmer stále sám, sem tam ma niekto predbehol, alebo som za sebou počúval hlasy, ako sa pomaly približovali. Znova Lemešany a občerstvenie, cestou nazad na 14. kilometri. Zase fungovali skvele a doplnil som tekutiny a pokračoval. Na 15. kilometri som mal niečo cez 1:22, čo bolo stále pomerne rýchle, tak som si v duchu rátal, že keď dám pomalší záver, tak by som aj tak mal byť pod dve hodiny. Počítal som do konca každý kilometer a všelijaké myšlienky prišli, zdalo sa mi, že mám ťažké nohy, že sa mi rozväzuje šnúrka. Nejaký chlapík okolo chvíľami chodil a tak sme sa niekoľko krát obiehali. Iný zas prešiel okolo, hrala mu muzika z mobilu a povzbudzoval: “už len tri kilometre, to dáš”. Tešil som sa na tú alej, na ktorej konci je už 20. kilometer a ten posledný dokonca už po dedine nejak dobojujem. Na dvadsiatke som letmo pozrel čas a bolo tam 1:50 aj čosi. Pomyslel som si, že to možno vyjde na osobák, ale už nesmiem spomaliť. Zabral som a už som v diaľke videl cieľ, posledný úsek dole kopcom a stúpanie do cieľa. Za sebou som počul nejakých ľudí ale neotáčal som sa. V cieli diktovali 1:57:00. Vedel som, že je to dobré. Erik si pamätal, že potrebujem ešte lepší čas a hovorí mi, že škoda tých pár sekúnd. A ja na to, že nie, že mám osobák. Tak sa to podarilo a nový osobný rekord na polmaratón mám 1:57:00. Bola to drina, ale podarilo sa. Nakoniec aj Erik dal osobák a Marko slušný výkon, štvrtý tohoročný polmaratón pod 1:50. Aj Samo išiel dobre s korčuliarmi, no nie úplne na špici. Bolo to dobré podujatie.

Po behu sme zašli do auta preobliecť sa do suchého a vrátili sme sa do miestneho penziónu na obed. Na námestí hrala muzika a tancoval folklórny súbor. Páčila sa mi atmosféra. Doma som si v kľude prečítal priložený buletín. Boli v ňom zaujímavé informácie z histórie, prehľad top výsledkov, história víťazov i minuloročné výsledky. Týmto pozdravujem Mira Orsága, ktorý sa organizačne podieľal na podujatí už od druhého ročníka. Dávno sme sa nevideli.

Keď to teda mám zhrnúť, tak celé podujatie a organizátorov chválim. Akurát škoda, že zbierali nazad štartovné čísla. Bol by som radšej, keby boli čísla na konkrétny ročník a mohol by som si ho nechať. Tiež by mohla byť za absolvovanie medaila, hoci aj namiesto trička. No chápem, že na medaile nie je priestor pre sponzorov.

Linky:

obec Budimír

Športový Klub Budimír

Výsledky:

In-line: 258 Samo Doval – 12. (z 42 korčuliarov) – 39:36 – (víťaz Lukáš Benedik 35:21)

Polmaratón:

• víťaz Imrich Pastor – 1:14:31
• 91. (23. v kategórii B) 407 Erich Chrenko – 1:40:51 – osobný rekord
• 132. (29. v kategórii B) 287 Marko Berko – 1:48:57
• 164. (35. v kategórii B) 408 Igor Bilák – 1:57:00 – osobný rekord
• spolu 189 účastníkov (39. v kategórii B – muži 40-49)

2 osobné rekordy

mapa a profil z Nike Running

tempo z Nike+ z Ipodu

2012 – s Erikom

Trať polmaratónu sa beží po asfaltovej ceste okolo rieky Hornád proti prúdu cez Veľkú Lodinu do Malej Lodiny na otočku a nazad tou istou cestou, štart a cieľ sú pred obecným úradom v Kysaku. Beží sa za asistecie polície, ale za premávky. Premávka ale na tomto úseku nie je veľmi hustá.

O tomto behu som sa dozvedel od Erika ešte niekedy v roku 2011, keď ho bežal a je možné, že ma aj volal, ale som to nechal tak. Znova o rok nastal čas behu a tento raz som sa rozhodol zúčastniť. Bol to jubilejný 30. ročník (2012). Bol som dosť unavený, lebo deň pred tým som absolvoval niekoľkohodinový skialpinistickú túru na hrebeni Malej Fatry. Do Kysaku sme sa vybrali s Erikom spolu jedným autom. Zaregistrovali sme sa na mieste. Na štarte bolo čosi 110 bežcov. Na začiatku som mal pocit, že ideme rýchlo. Nejaká košická partia hlásila tempo okolo 5:30. Trochu sme spomalili. V doline fúkal nárazový vietor, tak som sa snažil skrývať za Erika, ktorý sa rozhodol ísť so mnou pre neho pomalým tempom. Na otočke v Malej Lodine sme boli v čase okolo hodiny, čo bolo slušné, no cestou nazad niekde okolo 15. kilometra prišla únava a musel som spomaliť. Posledné kilometre som mal pocit, že som sa ledva motal, ale nejak som to dobojoval. Kopec na nadjazd ponad trať mi pripadal veľmi strmý, no našťastie do cieľa už bolo blízko. Dobehol som spolu s Erikom v čase 2:05:00 na 102. mieste a za nami bolo ešte 7 ľudí. Bolo to ťažké, ale bol som rád. Bol to môj tretí polmaratón. Povedal som si, že sa tu ešte možno vrátim.

Po roku som sa do Kysaku vrátil, ale rozhodol som sa, že nepobežím. Bolo to len týždeň pred mojim štartom vo Viedni, tak som sa nechel namáhať. Erik znova prišiel a aj Marko. Ja som ich pozdravil pred štartom a potom som sa vybral na Skalku nad Hornádom. Zhora som videl bežcov, ako sú rozťahaní po doline. Vrátil som sa do Kysaku, no mal som ešte čas, tak som išiel nájsť cache Kysacká jaskyňa. Keď som sa vrátil, víťaz Adam Kovács z Maďarska bol už v cieli v rekordnom čase 1:08:41. Pozrel som ďalších dobiehajúcich bežcov a čakal som kamarátov. Erika som konečne nebrzdil, tak to dal naplno a urobil skvelý osobný rekord 1:41:58 na 72. mieste. Marko dobehol v čase 1:46:59 na 90. mieste. Zúčastnilo sa rekordných 144 bežcov. Do Kysaku prichádzajú dobrí bežci, tak s mojim minuloročným časom by som znova skončil asi siedmy od konca. Páčilo sa mi aj ako divákovi, je to také milé podujatie. Je možné, že sa tu znova vrátim.

Erik

Marko

• 2010
  • 87. Medzinárodný maratón mieru Košice  – 2:10:53
• 2011
  • 88. Medzinárodný maratón mieru Košice  – 2:02:43
• 2012
  • Beh hornádskou dolinou Kysak – 30. ročník – 2:05:00
  • 1. Banskobystrický maratón – 2:01:37
  • 89. Medzinárodný maratón mieru Košice  – 1:57:35
• 2013
  • 23. Mitja Barcelona 1/2 Marató – 1:58:30
  • 8. ČSOB Bratislava Marathon – 2:01:01
  • 30. Vienna City Marathon – OMV 1/2 marathon – 2:06:49
  • XVIII. Budimírsky polmaratón – 1:57:00
  • 2. Banskobystrický maratón – Rotary halfmarathon – 1:52:46
• 2014
  • 3. Banskobystrický maratón – Rotary halfmarathon – 1:50:15
• 2015
  • 4. Banskobystrický maratón – Rotary halfmarathon – 1:48:20

Silvestrovský beh Prešov (cca 7km)

• 2010 25. ročník – 36:04
• 2011 26. ročník – 34:02
• 2012 27. ročník – 33:53
• 2013 28. ročník – 32:50
• 2014 29. ročník – 31:41

V marci 2013 som bol v Bratislave, bežal som polmaratón ČSOB. Ten istý víkend Paolo bežal v Toskánsku nejaký závod. Čo ma však prekvapilo, že s jeho kamarátom mali tie isté čísla 205 a 206 a sponzorom bol tiež Asics. Tomu hovorím Deja Vu. Mimochodom Paolo je moj priateľ z Grosseta, geocacher a reviewer, s ktorým sme strávili pekné chvíle počas niekoľkých dovoleniek v Toskánsku a počas poslednej v 2010 sme si aj spolu zabehali. Najbližšie sa máme stretnúť vo Viedni a pobežíme spolu, ja polmaratón a on prvý krát celý maratón.

Tá zhoda v číslach je neuveriteľná.

Ráno vstávam, obliekam otestované dlhé bežecké nohavice Nike running, nové bežecké ponožky, na telo dlhé termotričko Devold, dlhé bežecké tričko Nike, na vrch toho goretexovú tenkú vetrovku Kalvin Green s krátkymi rukávmi proti vetru, na krk šatku Garmin z bystrického maratónu, na ruky ľahké flisové rukavice Nike a na hlavu novú čiapku Devold. Na nohách bežecké topánky Nike so snímačom Nike+ spojeným s iPodom nano na ľavej ruke, ktorý mi slúži ako stopky a kontroluje tempo. Naviac beriem aj telefón do zadného vrecka nohavíc, ktorý mi zanamená trasu do software Nike running, zároveň zdieľa moju aktuálnu polohu v aplikácii Priatelia. Samozrejme čip pripínam suchým zipsom na ľavú nohu a štartovné číslo upevňujem priloženými zicherkami na vetrovku. Toľko k výbave – Martin počas behu povedal, že vážil jeho oblečenie a malo 2 kg. Tak možno skúsim aj ja dodatočne.

Už na raňajkách vidím, že vonku sneží. So stravou to veľmi neprežívam. Dal som si banán, ale aj malý hemendex z jedného vajca, dve bagetky, trochu zeleniny a vypil som dosť džúsu. Dal som si aj jednu energeticku gelovú čokoládku Agave #9 a ešte večer som dojedol malý Piknik a Jesenku (Erik mi zvykol odporúčať Salko, ale to mi pripadá veľké). Je čas ísť do Eurovey, lebo neskôr môže byť problém s parkovaním. Ideme teda cca hodinu pred štartom. Trochu blúdime v podzemí, lebo značia exity, ale dostať sa niekam ďalej do inej zóny, či o poschodie nižšie je dobre ukryté. Podarí sa a parkujeme v modrej zóne pod Billou, kde je ešte kopa miesta. Akurát volá Martin, no už sme tam. Vychádzame eskalátorom pred Billu a stretám Filipa. Za chvíľu sa pridá aj Martin, dáme si spoločnú fotku pred štartom a ideme si obzrieť vonku štartovacie zóny. Vyzerá, že sú dve. Všetko je ohradené a pripravené. Je zima, mrzne, rozdávajú igelity na prikrytie, no radšej ešte ideme dnu. Posledné žmýkanie tekutín na záchode, rozlúčka s podporným tímom a ideme do štartovacej zóny len pár minút pred štartom. Nad hlavy štartuje malá rádiom riadená helikoptéra s kamerou. Ešte sa presunieme bližšie a je odštartované. Posúvame sa k čiare štartu a trvá nám to čosi cez dve minúty. Zapínam si na stopkách čistý čas a beh začína.

Trochu sa predierame pomedzi ľudí, ale naberá to tempo. Vždy to trvá jeden až dva kilometre, kým sa to stabilizuje. Zabočíme vpravo smerom k Apollu a po chvíli vidíme prvý raz v protismere čelo závodu. Stále mrzne a aj černoškovia majú čiapky a dlhé rukávy. Je tam také kolečko uličkami a míňame kruhový objazd, kde som raz publikoval cache a bol na FTF s Chuliganom a Shalmai. Vraciame sa nazad na Karadžičovu a držíme svižné tempo 5:30, tak ako Martin naplánoval. Filip ide s nami a je v pohode. Zabočíme vpravo a čaká nás dlhý úsek Ružinovom. Filip má pred sebou v podstate už len kilometrovú rovinku na odovzdávku štafety, tak ho posielame viac dopredu, tu už to môže rozbaliť. My máme pred sebou tampárov s tabuľkou 4:00 a pomaly ich dobiehame. Míňame prvé občerstvenie, v podstate vynechávame ľadovú vodu. Zároveň znova očakávame v protismere čelo závodu. Funguje to tak, že my máme za sebou cca 6 km a oni 12 km. V predu černosi z Kene, pre nás malé rozptýlenie a pokračujeme stále v tempe 5:30. Celú ružinovskú cestu fúka jemne oproti, a v protismere už ide jedna súvislá masa bežcov. Prechádzame okolo prvej odovzdávky štafety, tak Filip to už má za sebou. My pokračujeme a mezdi 7. a 8. kilometrom predbiehame balónik s ceduľkou 4:00. Najradšej by sme ich už nevideli, ale ja si uvedomujem, že sa to asi nepodarí. Otáčame sa ako električky veľkým oblúkom a na ceste nazad fúka lepšie. Míňame ďalšie občerstvenie a zisťujem, že majú aj teplý čaj. Mne to dosť pomáha a Martin má ešte čosi vo vlastnej fľaši. Tu niekde na nás kričí Maroš a zvoní zo zvoncom. Neskôr sa pridáva Rikitan, chvíľu s nami pobehne, zrýchli dopredu a urobí nám akčnú fotku. Ďakujeme. Ani si nejak neuvedumujeme, že máme za sebou medzičas 10km. Podľa môjho čistého času sme stále niekde okolo 55 minút, teda 5:30. Pokračujeme, dlhá Ružinovská ide znova medzi domy, mení sa na Záhradnícku. Tu niekde vidím na chodníku Stana a Katku, tak pobehnem bližšie ku nim a kričím, nevšimli by si ma. Podarilo sa. Martin sa mi sem tam začína vzďaľovať na pár metrov, no vždy zaberiem. Ale je mi jasné, že to takto dlho už nepôjde, v podstate sme už takmer rozlúčení, ak by sa mi nepodarilo udržať kontakt.

Na Špitálskej na nás kričí z chodníka Kika a Duďo urobí ďalšiu akčnú fotku. Blížime sa na Kamenné námestie a ja som rád, že se v centre. Už sa tu tak často nedostanem, ale spomínam si na študentské časy. Teším sa, že pobežíme pod Michalskú bránu, no na to treba ešte zabrať hore námestím SNP. Kopce sú vždy výzva a aj k tejto som sa postavil tak, že zaberiem. Držím sa teda pár metrov za Martinom a vybiehame ho svižne. Zabočíme vľavo a ideme popod Michalskú bránu. Kruh so smerovníkmi k mestám je opravený a ja stúpam do jeho stredu. Dole Ventúrskou to rozbalím, aby som bol v kontakte a ešte pozdravim Martina, nech sa mu darí. Sme za 15km stále v tempe okolo 5:30, čo mne stačí. Dávam si trochu čaju za behu na občerstvovačke a spomaľujem. Je za mnou asi 1 hodina a 23 minút, prepínam myslenie na počítanie 6 km do cieľa. Tomu odpovedá moja tréningová trasa Kaufland – konečná, ktorú v rekorde dávam aj pod pol hodiny, no nie po takejto pätnástke. Viem, že v pohode to behávam za 36-38 minút. No nie som schopný to v hlave ďalej počítať, či to bude nad alebo pod dve hodiny spolu. Stále mrzne a ja sa definitívne rozhodnem nekontrolovať už čas. Míňam ďalšiu odovzdávku štafiet už v pomalšom tempe. Nabudení bežci na štvrtom úseku štafety sú samozrejme plní síl, tak ma postupne obiehajú. Míňam Šafárikovo námestie a idem po nábreží. Už len do PKO a nazad. Stále mrzne a ja míňam tabuľu 17km niekde okolo mosta SNP. Niekde za ňou ma míňa skupinka tempárov s tabuľkou 4:00. Nechávam ich pomaly sa mi vzďaľovať. Zaväzujem rozviazanú šnúrku na ľavej nohe, čo sa mne nestalo už dávno. Dávam dole rukavice, no hneď ich nasadzujem, je fakt zima. Uvedomujem si, že ma predbieha stále viac maratóncov s modrými číslami na chrbte, takže moje pomalšie tempo sa prejavuje. V PKO vchádzame na nábrežie a vraciame sa nazad po chodníku okolo Dunaja, fúka. V diaľke vidím mosty a hovorím si, veď už vidno pomaly cieľ. Most SNP, tak starý most, k Apollu už nepôjdem. Prichádzam k poslednej občerstvovačke, zoberiem iontový nápoj a plávajú v ňom kúsky ľadu. Vidím, že majú aj čaj, tak prvý krát zastavujem. Pár krokov chôdze, kým vypijem niekoľko hltov teplého čaju, zahadzujem inoťák a znova bežím. Už je to na dosah. Vľavo vidím cestu, kde sme začínali pred dvoma hodinami. Teraz ideme uličkou k Eurovee. Odbočka pre maratóncov do druhého kola je vľavo. Krátko myslím na Martina, ktorý bojuje v druhom kole a som celkom rád, že nemusím. Zprava na mňa niekto kričí, tuším Petrova Katka. Vidím cieľovú bránu. Prebieham cieľom a svieti 2:03:17. Zastavujem svoje stopky, potom zastavujem iPhone. Predomnou je svetelná tabuľa, kde nabiehajú mená a časy.

Zrazu počujem, ako Maťo kričí “tatko” a urobí mi cieľovú fotku. Veľmi nereagujem na nič iné, len pokračujem ďalej. Dávajú mi medailu, beriem si fľašu vody z Rajca a znova čaj. Je horúci, tak ho riedim ľadovým Rajcom a nechám sa unášať davom. Všetci šľapeme po strmých oceľových provizórnych schodoch na takú lávku, ktorá nas vedie ponad vjazd do parkovísk za roh budovy a znova strmé schody dole. Fakt skvelé riešenie od organizátorov, čo už. Pomaly sa mi myslenie dostáva do normálu, počúvam okoloidúcich ako debatujú a v tom mi dojde, že to sa aj mňa týka. Spomenul som si, že sme na štarte stratili vyše dvoch minút, takže sa môj čas ešte vylepší. Obídem budovu, vchádzam dnu a idem pohyblivými schodami dole, tam ma už čaká Vierka. Tak cieľová fotografia, sranda že práve tam bol bankomat a pobočka ČSOB. V kaviarni si dávam čaj a dostávam sa do pohody. Maťo príde po chvíli, keď pofotil černoškov, aj primátora na poslednom úseku štafety. Prekvapenie je, že ukrajinec je tretí. Pomaly sa presúvame k autu. Trochu trvá, kým sa vymotáme z podzemia. Potrebujeme ísť do hotela Medium, kde sme si dohodli neskorší odchod. V hoteli boli veľmi ústretoví a teplá sprcha je nadovšetko. Balíme a nasadáme do auta. Cestou po Bajkalskej ešte z nadjazdu vidíme bežcov, pričom si ale spomínam na Martina, že on už musí byť ďalej. Tankujem na konci Bratislavy  a definitívne odchádzame. Cesta domov je celkom dobrá akurát sa zastavujeme najesť v Zamarovciach. Doma sme okolo siedmej.

Dobre bolo, no ťažko. Vzhľadom na podmienky je výsledok skvelý. Ani černoškovia nenaplnili očakávaných 2:15, aj keď sa im podarilo zlepšiť rekord podujatia na novej trati. Skúsil som výzvu ísť rýchlo a vydržal som 15 km. Ak by som sa mal sústrediť na čas v cieli, asi by bolo múdrejšie držať sa tempárov na maratón za 4:00 a prípadne im v závere ujsť. Bol to môj tretí najlepší výkon. Neviem, či ešte prídem do Bratislavy na toto podujatie. Jeden nikdy nevie. Slogan na medaile to vystihuje najlepšie:

Where everybody is a winner

Výsledky a linky:

lin na výsledky – štartovné číslo 3214 , DIPLOM

oficiálny čas 2:03:17, čistý čas 2:01:01

celkové poradie 1369. (z 1951), muži 1146. (z 1505), v kategórii M40 257. (z  318).

Mapa trate ČSOB marathon 2013

Víťazom maratónu sa stal Isaac Cheruiyot CHESINY z Kene v čase 2:18:33.

Víťazom polmaratónu sa stal Joel Maina NWANGI z Kene v čase 1:04:06.

Martin Henc – maraton 3:53:13 – udržal tempo 5:31 – Gratulujem!

Peter Zelenak – polmaraton 2:17:10 – koleno vydrzalo – Gratulujem!

Filip Labanc a jeho štafeta Secar – polmaraton 1:59:28 – Gratulujem!

28.3.2013 dopĺňam údaje o hmotnosti:
– kompletná výbava a oblečenie spolu 1900g
Z toho topánky 480g, oblečenie približne 1kg, pričom najťažšie je termotričko, 200g zimné doplnky (čiapka, šatka, rukavice) a 200g elektronika (iPhone + iPod).

V nedeľu predpoveď uvádal aj možnosť dažďa, tak som ráno čakal, ako to bude vyzerať, ale nepršalo. Rozhodli sme sa dať si krátke nohavice a hore dve tričká, jedno dlhé a na to krátke. Dostali sme len po jednom štartovnom čísle, tak som ho pripol na hruď krátkeho trička z MMM z Košíc. Čip som prichytil na ľavú tenisku dvoma umelohmotnými pásikmi. Zobral som do ruksaku vetrovku a suché tričko na preoblečenie a označil som ruksak páskou so štartovným číslom, ktorú sme dostali. Išli sme s Maťom metrom na zástavku Arc de Triomf a potom na miesto, kde sme si vyzdvihli čísla pri registrácii. Bol tam pomerne veľký rad a málo času, ale celkom sa to hýbalo. Odovzdali sme ruksak v sekcii podľa štartovného čísla a išli sme do zóny štartu. Prišli sme tam tesne pred štartom a zóna bola plná ľudí. Štartovali sme z poslednej zóny so sivými čislami. Keď sme tam tak stáli, tak som si všimol tričko Košice Night Run, tak sme ich išli pozdraviť. Bola to skupinka piatich chalanov z Košíc. Pokecali sme spolu a pomezi to už zrejme odštarotvali. Tam vzadu to nebolo jasné, ale dav sa pomaly začal hýbať smerom k štartu. Trvalo viac ako 17 minút kým sme sa dostali na štartovnú čiaru a konečne začali behať.

Prvé kilometre boli dosť pomalé, tesne nad 6 minút na kilometer, bežalo sa veľkými bulvármi na celú šírku ulice, prvý kruhový objazd sa obchádzal z oboch strán. Neskoršie okolo stĺpa s Krištofom Kolombom už len z jednej strany a postupne sa to zúžilo. Každý kilometer bol označený tabuľou a na piatom kilometri bol medzičas. Podarilo sa nám byť pod pol hodiny, čo bol dobrý čas. Mojou úlohou bolo držať pomalšie tempo okolo 6 minút, aby sme nestratili sily  a neprepálili začiatok. Mal som predstavu, že by sme tak mali byť hravo v čase okolo 2:05. Bežalo sa dobre, teplota bola okolo 12 stupňov, čím bolo zo začiatku chladno, ale približne na druhom kilometri som už bol dostatočne zohriaty. Po piatom kilometri bola prvá občerstvovacia stanica, kde sme si dali trochu vody, ale nebolo je treba veľa. Po ďalšej dlhej “avenue” smezabočili vpravo jemne dole kopcom k víťaznému oblúku. Na toto som sa najviac tešil, aj keď sme nakoniec nebežali popod, ale obišli sme ho zľava. Za chvíľu, na nejakom 8-9. kilometri som zrazu započul, ako Vierka kričí “Igor, Maťko”. Boli tam na kraji a aj napriek veľkému davu si nas všimli. Tak sme im zakývali a pokračovali. Celé pole bežcov sa viac natiahlo a bolo to stále husté, ale už sme si nezavadzali a trochu sme zrýchlili. Na druhej päťke sme dali dole dve minúty. Po desiatke za 58 minút sme na občerstvovačke zobrali energetický Gatorade. Išlo sa fajn, cestu sem tam spríjemňovali skupiny bubeníkov, niekde spieval zbor na pódiu, inde zas tancovali zvláštne tance za zvuku píšťalky. Blížil sa 15. kilometer a prišli sme na diagonálu, šikmý bulvár, kde bola otočka a videli sme teda húf bežcov oproti. Išlo sa stále fajn a držali sme to isté tempo, takže sme zabehli tretiu päťku znova za cca 28 minút. Ak to udržíme, tak by to vyšlo maximálne na na 2:02. Maťo bol v pohode a ja som sa tešil. V takom momente človek prepne myslenie a už nepočíta, koľký je to kilometer od začiatku, ale koľko ešte treba do cieľa. Ľahšie sa to predstavuje podľa nejakej tréningovej trasy. Ostávali nám ešte asi 4 kilometre, keď som cítil, že zrýchľujeme. Začal som cítiť na dýchaní, že to už fakt makáme. No obaja sme vedeli, že sme v pohode a že to už dáme. Tak som prestal sledovať čas. Povedal som Maťovi, že to vidím maximálne na 2:02 a on mi povedal, že podľa jeho iPhonu to dáme pod dve hodiny. Tak som sa vykašľal na sledovanie času a držal som sa ho, už len zo dva kilometre. Na medzičase na 20 km som už nepozeral čas, no až z výsledkov som zistil, že sme zrýchlili na poslednej päťke o ďalšie minútu, pričom sedemnásty kilometer bol najrýchlejší v tempe 5:10. Ostával posledný kilometer. Išli sme jemne hore kopcom po širokej ulici, kde v diaľke bolo  vidno Gaudiho kostol Sagrada Familia. Zatočili sme doprava a to už bola dlhá cieľová rovinka, kde sa pomaly v diaľke zjavila finálna brána. Tam som v závere už nechal Maťa vychutnať si finiš a jemne som zaostal, čo znamenalo vo finále stratu 6 sekúnd, znamenalo to 32 miest, tak husto boli ľudia. Môj finálny čas 1:58:30 bol skvelý, len 55 sekúnd viac, ako jesenný osobný rekord z Košíc. Skvelý začiatok sezóny. Maťo zdolal svoj prvý polmaratón taktiež bravúrne. Boli sme obaja šťastní. Cieľový servis bol zvládnutý skvele. Obrovský priestor až k víťaznému oblúku oplotený a postupne sme prechádzali takými rojnicami, kde nám dali minerálku, Gatorade, potom mandarinky a banány, tak odovzdávali medaily, kde mi černoška zavesila medailu na krk so slovami “kongatulejšn Ichor” a nakoniec s klieštikmi vyštikávali čipy. Mezditým už Vierka napísala, kde nás čakajú a bez problémov sme sa našli pri oblúku aj napriek tomu, že sa zaregistrovalo 14500 ľudí. Urobili sme pár fotografií a išli sme po ruksak, kde znova všetko prebehlo neuveriteľne ľahko. Preobliekli sme si suché tričká a nova sa vybrali matrom do hotela.

Vďaka Barcelona, páčilo sa nám a sme veľmi radi, že sa to takto podarilo. V podstate všetko bolo OK, najmä sa mi páčili štartovné čísla s veľkými menami a časomiera s medzičasmi na 5, 10, 15 a 20 km. Jediné, čo mi chýbalo, boli dve štartovné čísla. Chýbali mi tým čísla na chrbtoch bežcov, čo je inak dosť zábava čítať počas behu. Čísla na hrudi sa počas behu čítať veľmi nedajú.

Takže malá rekapitulácia výsledkov:

• 5km – 29:55 – 11022 (Maťo 11023)
• 10 km – 27:59 – 10566 (Maťo 10570)
• 15 km – 28:07 – 10230 (Maťo 10229)
• 20 km – 26:57 – 9823 (Maťo 9822)
• spolu 21,09 km – 1:58:30 – 8978. miesto (3734. v kategórii) – Maťo 1:58:24 (8946. miesto a 226. v kategórii)

Sila je, že sme na poslednom kilometri predbehli cca 850 ľudí.

A ešte rekapitulácia Slovákov – zaregistrovaných bolo 24 slovákov, z toho 5 žien a 19 mužov. Vo výsledkoch vidím 22 slovákov, pričom najlepší je Mišo Truban z Websupportu s časom 1:28:43 – skvelé. Najlepšia žena Petra Holéczyová z Nike Running Club s časom 1:33:04. Spolu vidím vo výsledkoch 12005 bežcov v cieli a 220 na zozname takých, čo nedošli.

Na záver čas víťaza Eliud Kipchoge z Kene je 1:00:04 – fantastické!

Oficiálna stránka podujatia Mitja 1/2 Marató Barcelona