Quantcast
 

2. Banskobystrický maratón – Rotary Halfmarathon 2013

Posted by Igor Bilák on Sep 10, 2013 in Beh |

BBmarathon2. ročník banskobystrického maratónu sa uskutočnil 8.9.2013. Keďže sme sa zúčastnili už prvého ročníka (Maroš a ja) a podujatie sa nám páčilo, tak sme sa rozhodli sa tu vrátiť.  Rozhodnutie padlo už dávno a aj včasná registrácia. Tentokrát organizátori posunuli podujatie o dva týždne skôr, teda 4 týždne pred košický MMM, čo je lepšie. Pridal sa k nám aj Tomi a taktiež sa rozhodol zaregistrovať aj Erik, všetci na polmaratón. Znova sme si dohodli ubytovanie v Luxe. Nie že by sa nám páčilo, ale je to v strede mesta a špeciálna cena je prijateľná,  na jednu noc sa dá.


Cestou z Prešova sme sa zastavili najprv na Dechtároch, len sme sa stretli a pokecali s Evkou, Peťom a mamkou, ktorí sa vracali z dovolenky. Popri tom som zalogoval cache, kde Peťo parkoval len asi 5 m od nej. Pokračovali sme do Vlkolínca, kde sme sa poprechádzali a tiež našli cache, Wolfenstein. Stretli sme frco tím pri cache, vymenili SWG. Páčilo sa nám tu. Cestou z Vlkolínca sme sa zastavili na obed na Vlčom dvore hneď vedľa hlavnej cesty. Boli sme tu prvý krát, no jedlo aj obsluha boli fajn. Súhlasím s tipom Borisa cez FourSquare, že baraní guláš = nebíčko v papuľke. Pokračovali sme do Bystrice a najprv sa ubytovali v Luxe. Z vybavenia hotela stále dýcha socializmus. Už aj zrekonštruované je staré. Boli sme traja s Tomim a Vierkou, tak sme mali takú dvojizbu, ktorá bola dosť veľká. Len tá krivá podlaha zakrytá prastarým špinavým kobercom, otrhané kreslo a stolička, popraskaná dlažba v kúpeľni. Aspoň že bolo teplejšie, ako pred rokom, keď sme sa dožadovali kúrenia a nevyšlo. Ale zas jedna noc v centre diania, bezproblémové parkovanie a dobrá cena, tak prečo nie.

Išli sme sa zaregistrovať. Registráciu preložili tento rok na námestie do budovy radnice, čo sa mi celkom páčilo. Vyzdvihli sme si štartovacie balíčky pre nás a aj pre Maroša, dali sme si ovocnú šťavu od sponzora a presunuli sa na námestie na kávu a drink. Posedeli sme na slniečku a bolo tam fajn, taká pohodová atmosféra. Keď slniečko začalo zachádzať za budovu, tak sme sa išli prejsť do Európy, kde bolo maratónske Expo, teda zopár stánkov s vybavením pre bežcov. Ja som skončil v Mizuno, kde som si kúpil kraťasy. Tak sme sa vrátili do Luxu, kde už prebiehala Pasta Party. Išli sme tam s Tomim. Kuchár pri vstupe vyzeral, že ho veľmi neteší, že je v práci aj v sobotu. Dal nám špagety a omáčku s mletým mäsom. Bolo to v salóniku, kde boli veľké stoly a celkom dosť ľudí. Zjedli  sme cestoviny a odišli, o nič iné tam veľmi neišlo. Tak sme si večer ešte dali ľahkú večeru v meste v pizzerii. Cestou na námestí ešte búšila nejaká kapela na pódiu, no hluk nám viac vadil. Tak sme išli spať, aby sme boli ráno čerství a pripravení.

Ráno sme vstali a išli na raňajky okolo pol osmej. Ja som si dal čosi ľahšie, Tomi aj nejakú slaninku. Maroš pil len čaj a džús. Tak sme sa vybrali do mesta na námestie. Bolo tam 6 prenosných záchodov a pomerne dosť ľudí, tak sme tam ešte stáli aj cez hymnu a do sektoru pre bežcov na štarte sme prišli minútu pred štartom. Tak zaznel výstrel a okolo 600 bežcov sa pohlo. Nie je to tak veľa, ako na veľkých masových podujatiach, tak nám trvalo dostať sa na štartovú čiaru len 38 sekúnd. Tam som si zapol vlastné stopky na svoj čistý čas. Mal som Garmin Forerunner 10 s nastaveným automatickým intervalom po každom kilometri. Cieľ zo začiatku bol držať tempo spolu s Marošom na čas pod dve hodiny, teda niečo kolo 5:40. Trochu nervózny začiatok, tlačenica, no nenechali sme sa uniesť a prvý kilometer ukázal 5:45, druhý 5:31. Postupne sa stabilizovalo tempo a tretí a štvrtý kilometer mi ukázalo na sekundu rovnako 5:39, čo bolo skvelé. Toto sme držali a prišlo prvé občerstvenie, kde Maroš trochu zaostal. My sme stále držali potrebné tempo a Tomi sa obzeral, no Maroš sa nedoťahoval. Išli sme tak po otočku na 7. km, cestou sme videli čelo závadu. Vpredu išiel sám polmaratónec s veľkým náskokom, za ním ešte jeden alebo dvaja a až tak dvaja černosi na čele maratóncov. Neskôr sme stretli aj Erika a zakričali naňho. Po otočke sme spomalili, či nepočkáme Maroša. Strácal už skoro trištvrte a my sme spomalili takmer na 6 minút na 8. kilometri. Zhodnotili sme situáciu, že takto by to nešlo zabehnúť pod dve hodiny a rozhodli sme sa zrýchliť. Desiaty kilometer sme už išli za 5:02 a medzičas na 10km bol okolo 56 minút, čo bolo o 5 minút menej, ako pred rokom, keď som išiel celú prvú desiatku pomaly. Tak sme išli spolu s Tomim rýchlo, no hovoril som mu, že sa nemusíme plašiť, že máme ešte pol závodu pred sebou. Aj tak sme držali tempo niečo cez 5 minút a prišli uličky s kopčekmi. Bola to taká zaujímavá časť trate, kde sme predbiehali veľa ľudí. Dole Mičinskou cestou z najvyššieho bodu trate sme to poriadne rozbalili a dosiahli sme najrýchlejší kilometer 4:39. Tak sme sa vrátili cez rieku znova do centra a to sme už počítali kilometre smerom do cieľa, už len asi 5km. Čakal nás ešte kopček nazad smerom na námestie k Barbakanu. Posledné ťažšie stúpanie na 18. kilometri je našťastie krátke a tak znova rovinka a klesanie dole, kde sme zase dali 2 kilometre v tempe pod 5 minút. Tomi sa ma pýtal, aký máme čas a ja som mu povedal, že výborný. Nepozeral som, len som vedel, že týmto tempom to máme hlboko pod úrovňou môjho osobného rekordu. Po poslednej ostrej zátačke nás už čakalo len finálne cca 400 m stúpanie hore Dolnou ulicou do cieľa na námastí. Tak sa Tomi vybral finišovať a ja som udržal svoje rýchle tempo, no aj tak mi ušiel o takmer pol minúty. Cestou nám už z chodníka kývala Vierka s Erikom. Dobehli sme v pohode, bol to krásny závod. Na tabuli som videl pri mojom mene oficiálny čas 01:53:24, o čom mi prišla takmer okamžite SMSka. Nakoniec oficiálny čistý čas je 01:52:46, teda zlepšil som si osobák o viac ako 4 minúty.

V cieli sme dostali peknú kovovú medailu. Tu sa teda organizátori dosť polepšili. Tá červená umelá placka z minulého roka bol dosť omyl. Odovzdal som čip, zobral som si jablko a napil sa minerálky a išli sme von zo sektora cieľa. Prišla Vierka, urobili sme si pár fotiek a pomaly sme išli čakať Maroša. Nakoniec dorazil v čase 2:16:47, sedem sekúnd pomalšie ako pred rokom. Erik bol v Bystrici prvý krát, tak si takmer vyrovnal osobák v čase 01:41:03 (chýbalo 12 sekúnd). Tomiho prvý čas je 01:52:19. Zároveň zrýchlenie po ôsmom kilometri  pre mňa znamenalo zlepšenie osobného rekordu na 10 km na 50:22. Začali sme predbiehať ľudí, ktorí boli pred nami, kým sme išli pomaly. Od medzičasi na 7. km do konca pretekov sme predbehli cca 120 ľudí.

Tak sme sa ešte vrátili do cieľového sektoru a uvedomil som si, že komentátor hlási, že sa blížia víťazi maratónu do cieľa. Tak dobehli dvaja černosi. Zakývali sme im, keď prešli okolo nás. Tak nás napadlo ísť sa s nimi odfotiť. Unavení si sadli na kameň oplotenia a prišli sme k nim. Tak som sa prihovoril víťazovi, že je z Kene. Povedali sme mu, že sme boli s Marošom v Keni. Spomenuli na Namangu a Amboseli, on nám zas vysvetlil, že je od mesta Eldoret, kde je nadmorská výška cca 2100 m.n.m. Predstavil nám tiež jeho etiópskeho kamaráta Erkola Ashenafiho a rozlúčili sme sa. Bola to pekná bodka za vydareným podujatím, len trochu nechápem organizátorov, že sa viac o víťaza nik nezaujímal.

Link na záznam behu v Garmin Connect zariadením Forerunner 10.

BBM2013

 

Výsledky:

Polmaratón:

  • 1. Róbert Valíček – 01:14:40 z 327 mužov a 71 žien
  • 109. Erik Chrenko 01:41:03 – (29. v HM40 zo 73)
  • 203. Tomáš Bilák 01:52:19 – (126. v HM18 z 206)
  • 211. Igor Bilák 01:52:46 (48. v HM40 zo 73)

Maratón:

  • 1. Elisha Kiprotich Sawe – 02:32:31 z 91 mužov a 14 žien

Značky:,

2 Comments


[…] 2. Banskobystrický maratón – 1:52:46 […]


 
Peter Thailon Misovic
Sep 10, 2013 at 21:57

Paradne, tesim sa, ako sa ti podari v KE.


 

Reply

Copyright © 2024 Igiho web All rights reserved. Theme by Laptop Geek.