Quantcast
 

Mitja 1/2 Marató Barcelona 2013

Posted by Igor Bilák on Feb 22, 2013 in Beh |

v cielialebo ako som bežal svoj šiesty polmaratón. Celé sa to začalo niekedy po novom roku. Pôvodne tu bola šanca zahájiť sezónu behom v Egypte, no vzhľadom na politickú situáciu ma to tam neťahalo a to som ešte začiatkom decembra zavrhol. Tak prišiel Maťo s nápadom, že sa beží polmaratón v Barcelone. Vyčítal to niekde na twitteri, že sa tam chystajú ľudia z Websupportu a Martinusu, tak prečo nezahájiť sezónu práve tam? Vierku sme nemuseli dlho prehovárať na výlet do Barcelony, to už bolo v pláne dávno, tak sme to spojili s behom. Tiež sme ešte zobrali Vierkinu neter Zuzku a výlet sa začal črtať. Jeden večer sme urobili hovor cez FaceTime s Maťom a spoločne naplánovali všetko potrebné, kúpili nízkonákladové letenky, objednali hotel cez booking.com a zaregistrovali sa s Maťom na polmaratón.

Leteli sme vo štvrtok z Bratislavy, kde sme išli autom. Večerný let Ryanairom s prestupom v Miláne, a do Barcelony sme dorazili v noci. V piatok sme sa vybrali zaregistrovať. Registrácia bola v nejakom športovom centre na bývalej stanici Nord. Prebiehalo to bez problémov a rýchlo. Mali sme z internetu vytlačený papier so štartovným číslom, podľa čísla sme našli príslušný stolík a dostali obálky, kde bolo štartovné číslo a čip na meranie času. Tak sme išli k stanovišťu, kde nám dali tričko, zvolili sme si veľkosť. Cestou von sme prešli okolo stanovišť, kde sa dal skontrolovať čip, či je správne pridelený. Celé to trvalo pár minút. Veľmi sme sa viac nechystali na nedeľu, ale venovali prehliadke mesta.

V nedeľu predpoveď uvádal aj možnosť dažďa, tak som ráno čakal, ako to bude vyzerať, ale nepršalo. Rozhodli sme sa dať si krátke nohavice a hore dve tričká, jedno dlhé a na to krátke. Dostali sme len po jednom štartovnom čísle, tak som ho pripol na hruď krátkeho trička z MMM z Košíc. Čip som prichytil na ľavú tenisku dvoma umelohmotnými pásikmi. Zobral som do ruksaku vetrovku a suché tričko na preoblečenie a označil som ruksak páskou so štartovným číslom, ktorú sme dostali. Išli sme s Maťom metrom na zástavku Arc de Triomf a potom na miesto, kde sme si vyzdvihli čísla pri registrácii. Bol tam pomerne veľký rad a málo času, ale celkom sa to hýbalo. Odovzdali sme ruksak v sekcii podľa štartovného čísla a išli sme do zóny štartu. Prišli sme tam tesne pred štartom a zóna bola plná ľudí. Štartovali sme z poslednej zóny so sivými čislami. Keď sme tam tak stáli, tak som si všimol tričko Košice Night Run, tak sme ich išli pozdraviť. Bola to skupinka piatich chalanov z Košíc. Pokecali sme spolu a pomezi to už zrejme odštarotvali. Tam vzadu to nebolo jasné, ale dav sa pomaly začal hýbať smerom k štartu. Trvalo viac ako 17 minút kým sme sa dostali na štartovnú čiaru a konečne začali behať.

Prvé kilometre boli dosť pomalé, tesne nad 6 minút na kilometer, bežalo sa veľkými bulvármi na celú šírku ulice, prvý kruhový objazd sa obchádzal z oboch strán. Neskoršie okolo stĺpa s Krištofom Kolombom už len z jednej strany a postupne sa to zúžilo. Každý kilometer bol označený tabuľou a na piatom kilometri bol medzičas. Podarilo sa nám byť pod pol hodiny, čo bol dobrý čas. Mojou úlohou bolo držať pomalšie tempo okolo 6 minút, aby sme nestratili sily  a neprepálili začiatok. Mal som predstavu, že by sme tak mali byť hravo v čase okolo 2:05. Bežalo sa dobre, teplota bola okolo 12 stupňov, čím bolo zo začiatku chladno, ale približne na druhom kilometri som už bol dostatočne zohriaty. Po piatom kilometri bola prvá občerstvovacia stanica, kde sme si dali trochu vody, ale nebolo je treba veľa. Po ďalšej dlhej “avenue” smezabočili vpravo jemne dole kopcom k víťaznému oblúku. Na toto som sa najviac tešil, aj keď sme nakoniec nebežali popod, ale obišli sme ho zľava. Za chvíľu, na nejakom 8-9. kilometri som zrazu započul, ako Vierka kričí “Igor, Maťko”. Boli tam na kraji a aj napriek veľkému davu si nas všimli. Tak sme im zakývali a pokračovali. Celé pole bežcov sa viac natiahlo a bolo to stále husté, ale už sme si nezavadzali a trochu sme zrýchlili. Na druhej päťke sme dali dole dve minúty. Po desiatke za 58 minút sme na občerstvovačke zobrali energetický Gatorade. Išlo sa fajn, cestu sem tam spríjemňovali skupiny bubeníkov, niekde spieval zbor na pódiu, inde zas tancovali zvláštne tance za zvuku píšťalky. Blížil sa 15. kilometer a prišli sme na diagonálu, šikmý bulvár, kde bola otočka a videli sme teda húf bežcov oproti. Išlo sa stále fajn a držali sme to isté tempo, takže sme zabehli tretiu päťku znova za cca 28 minút. Ak to udržíme, tak by to vyšlo maximálne na na 2:02. Maťo bol v pohode a ja som sa tešil. V takom momente človek prepne myslenie a už nepočíta, koľký je to kilometer od začiatku, ale koľko ešte treba do cieľa. Ľahšie sa to predstavuje podľa nejakej tréningovej trasy. Ostávali nám ešte asi 4 kilometre, keď som cítil, že zrýchľujeme. Začal som cítiť na dýchaní, že to už fakt makáme. No obaja sme vedeli, že sme v pohode a že to už dáme. Tak som prestal sledovať čas. Povedal som Maťovi, že to vidím maximálne na 2:02 a on mi povedal, že podľa jeho iPhonu to dáme pod dve hodiny. Tak som sa vykašľal na sledovanie času a držal som sa ho, už len zo dva kilometre. Na medzičase na 20 km som už nepozeral čas, no až z výsledkov som zistil, že sme zrýchlili na poslednej päťke o ďalšie minútu, pričom sedemnásty kilometer bol najrýchlejší v tempe 5:10. Ostával posledný kilometer. Išli sme jemne hore kopcom po širokej ulici, kde v diaľke bolo  vidno Gaudiho kostol Sagrada Familia. Zatočili sme doprava a to už bola dlhá cieľová rovinka, kde sa pomaly v diaľke zjavila finálna brána. Tam som v závere už nechal Maťa vychutnať si finiš a jemne som zaostal, čo znamenalo vo finále stratu 6 sekúnd, znamenalo to 32 miest, tak husto boli ľudia. Môj finálny čas 1:58:30 bol skvelý, len 55 sekúnd viac, ako jesenný osobný rekord z Košíc. Skvelý začiatok sezóny. Maťo zdolal svoj prvý polmaratón taktiež bravúrne. Boli sme obaja šťastní. Cieľový servis bol zvládnutý skvele. Obrovský priestor až k víťaznému oblúku oplotený a postupne sme prechádzali takými rojnicami, kde nám dali minerálku, Gatorade, potom mandarinky a banány, tak odovzdávali medaily, kde mi černoška zavesila medailu na krk so slovami “kongatulejšn Ichor” a nakoniec s klieštikmi vyštikávali čipy. Mezditým už Vierka napísala, kde nás čakajú a bez problémov sme sa našli pri oblúku aj napriek tomu, že sa zaregistrovalo 14500 ľudí. Urobili sme pár fotografií a išli sme po ruksak, kde znova všetko prebehlo neuveriteľne ľahko. Preobliekli sme si suché tričká a nova sa vybrali matrom do hotela.

Vďaka Barcelona, páčilo sa nám a sme veľmi radi, že sa to takto podarilo. V podstate všetko bolo OK, najmä sa mi páčili štartovné čísla s veľkými menami a časomiera s medzičasmi na 5, 10, 15 a 20 km. Jediné, čo mi chýbalo, boli dve štartovné čísla. Chýbali mi tým čísla na chrbtoch bežcov, čo je inak dosť zábava čítať počas behu. Čísla na hrudi sa počas behu čítať veľmi nedajú.

Takže malá rekapitulácia výsledkov:

  • 5km – 29:55 – 11022 (Maťo 11023)
  • 10 km – 27:59 – 10566 (Maťo 10570)
  • 15 km – 28:07 – 10230 (Maťo 10229)
  • 20 km – 26:57 – 9823 (Maťo 9822)
  • spolu 21,09 km – 1:58:30 – 8978. miesto (3734. v kategórii) – Maťo 1:58:24 (8946. miesto a 226. v kategórii)

Sila je, že sme na poslednom kilometri predbehli cca 850 ľudí.

A ešte rekapitulácia Slovákov – zaregistrovaných bolo 24 slovákov, z toho 5 žien a 19 mužov. Vo výsledkoch vidím 22 slovákov, pričom najlepší je Mišo Truban z Websupportu s časom 1:28:43 – skvelé. Najlepšia žena Petra Holéczyová z Nike Running Club s časom 1:33:04. Spolu vidím vo výsledkoch 12005 bežcov v cieli a 220 na zozname takých, čo nedošli.

Na záver čas víťaza Eliud Kipchoge z Kene je 1:00:04 – fantastické!

Oficiálna stránka podujatia Mitja 1/2 Marató Barcelona

Značky:, ,

1 Comment


[…] 23. Mitja Barcelona 1/2 Marató 1:58:30 […]


 

Reply

Copyright © 2024 Igiho web All rights reserved. Theme by Laptop Geek.