Akadémia má 9 jamiek, pričom najkratšia má 43m a najdlhšia 95m – spolu 576m, čo sa dá za 300 CZK otočiť dva krát, no na to som nemal čas. Celý areál je zaujímavo členitý, trochu dole kopcom, potom hore a zas dozadu, sem tam piesok, dokonca aj nejaká voda. Jediné, čo na mňa pôsobilo rušivo, sú stožiare a drôty vysokého napätia.
Prišiel som na prvé odpalisko, kde sa pripravoval manželský pár trochu starší odomňa. Celkom slušne mi ukázali, ako to má ísť ponad pieskový bunker pomedzi kriaky na green. Odpaľuje sa z rohoží, tak som vlajku ani veľmi nevidel. Skúsil som PW a našiel loptičku neďaleko greenu. Chip, dva paty a prvá jamka za mnou. Na druhej sa mi podarilo zahrať PAR, keď som to dal dnu jedným patom. Na tretej chlapík v lese vyzeral, ako keby hľadal huby, tak som trochu počkal, a keďže huby ešte nerastú, tak som išiel istejšie kratším úderom. Po čipovaní sa mi daril jeden pat, písal som BOOGIE a znova a na piatej trochu hore kopcom pristála loptička na okraji greenu. Moja prvá reálna šanca na BIRDIE nevyšla, no PAR potešil a pokračoval som znova hore okolo parkoviska, kde som si vyskúšal aj piesok. Na sedmičke mi nevyšiel odpal a skončilo to v plote vpravo. Loptu som neskôr pomedzi pletivo dočiahol, no hoci som druhou zahral PAR, tak som písal 5. Na ôsmej znova piesok a nevydarené chipy, takže dokonca šestka a poďme na pslednú. Tá bola taká zlatá, že v ceste ku greenu sú kriaky ako v živom plote. Skusene prehadzujem SW ponad, no doprava, kde je strom. Trochu s tým bojujem a uzatváram na 5. Celkový výsledok 38 je tu. Ešte mám trochu času, no nie na kompletnú hru. Tak sa rozhodnem znova 8. jamku – opravujem na 5 a na 9. jamke zasahujem green – môj prvý GIR (green in regulation). Cestou k autu ešte zahrám PAR na prvej. K autu mi stojí v ceste druhá jamka, no loptička po odpale akoby chcela ísť už domov – má bližšie do auta ako ku vlajke. Nedá mi neskúsiť chip, no myšlienky už sú na odchode a teda patujem na tri krát. Odchádam s pekným zážitkom a verím, že sa tu ešte vrátim. Veď Maťo je na prijímačkách a je možné, že bude v Prahe aspoň 5 rokov.
Je čas ho vyzdvihnúť, vyzerá spokojný. Dáme si ešte obed s priateľmi a opúšťame Prahu. Cestou sa zastavujeme vo Slavkove. V akadémii ešte končí nejaká akcia, tak si odpálime po košíčku loptičiek na odpalisku a potom ideme do zámockého parku. Maťo má hlavný cieľ nestratiť loptičku, keďže som mu poukazoval, kde všade v kriakoch sme už hľadali. Prvé kolo začnem lepšie. Maťo píše “snehuliaka”, kým si zvykne, ako sa to po greene gúľa. Na druhej jamke to mám pod kontrolou, no Maťou nepodarený odpal mu vetva stromu vráti priamo pred green a sťahuje. Ďalej to ide obstojne a končíme zhodne na 29. V druhom kole na prvej jamke zasahujem green blízko vlajky a premieňam svoj prvý ozajstný BIRDIE. Ja viem, 116m jamka v akadémii, ale aj tak tá radosť je veľká.

Dokončujeme kolo na 27, Maťo trošku zaostáva, ale aj tak to stálo za to sa tu zastaviť.
Zahral som dve úplne rôzne akadémie, no neviem, či by som si trúfal povedať, ktorá je lepšia. Každá má svoje čaro a na obe sa rád vrátim. Slavkov má len 6 jamiek, no 610m je viac, ako v Hostivaři, kde zas vyhráva členitosť prostredia, nejaká tretia dimenzia výškového rozdielu odpalísk a greenov.
Spokojní opúšťame Slavkov a domov nás čaká ešte aspoň 5 hodín cesty. Klasická zastávka v McDonalds v Žiline a pred polnocou sme doma. Medzi tým už viem, že Maťo je “prijat na zaklade vysledku prijimaci skousky”, takže príležitosť vrátiť sa do Čiech bude isto častejšie. Škoda len, že niekde blízko domu nemáme takéto možnosti.