Hoover Dam (NV-AZ)

Igor Bilák — Sun, 14 Sep 2008 09:03:37 +0000

Uz ked som stretol Lynna pred rokom v Nemecku a dozvedel som sa, ze byva nedalko Las Vegas a pracuje vo firme, ktora spravuje Hoover Dam, tak som tajne dufal, ze by sa moholo podarit raz sa tam dostat. Ale vtedy ma ani vo sne nenapadlo, ze to bude len o rok aj nejake dva tyzdne. Jedina skoda bola, ze bola nedela (14.9.2008) a teda den volna. Inak by sme mohli absolvovat este lepsiu prehliadku. No i toto bolo lakadlom a jedina vec, ako sa tam dostat a pritom niekedy po desiatej stihnut lieradlo, bola vstat pred svitanim a vyrazit smer Boulder city (mesto zalozene v tridsiatych rokoch pocas stavania priehrady).

Ked sme tam prichadzali, akurat vychadzalo slnko spoza kopcov. Zastavili sme sa pozriet budovu, kde pracuje Lynn a popri tom sme pozreli moj prvy benchmark (je to nejaky meraci bod, podobny ako u nas pouzivaju geodeti – a v amerike ho hladaju niektori geocacheri). Tak sme cestou nasli jednu cache a pokracovali az ku priehrade. Presli sme cez priehradny mur, ktory je na rieke Colorado. Je to hranicna rieka medzi Nevadou a Arizonou a kedze je to zasroven hranica casoveho pasma, tak na dvoch veziach su aj hodiny s oznacenim Nevada time a Arizona time (Arizona je o hodinu na vychod). Pokracovali sme dalej asi do 5km, kde sme odbocili na staru prasnu cestu a dosli az k samostatne stojacemu bielemu mostu. Bola to virtualna cache – prva v Arizone, to sme si nemohli nechat ujst. Urobili sme par fotiek v svetle vychadzajuceho slnka a vratili sme sa nazad na cestu, pricom Lynn pouzil skratku krizom so slovami “I don’t need a road, I have a Jeep”. Cestou nazad sme zaparkovali na parkovisku nad priehradou a presli sme sa pesi pomaly po priehradnom mure. Pozreli sme pamatnik ludom, ktory ho budovali. Tu som sa dozvedel ze Hoover bol americky prezident v 30-tych rokoch a preto sa tak priehrada vola. Nazad sme isli po druhej strane cesty. Nemuseli sme sa ponahlat, no vela casu nebolo. Akurat sme sa vratili k autu a bol cas pokracovat na letisko. Rovno odtial sme teda isli na letisko, kde nas Lynn odprevadil, pomohol nam s automatickym check-inom a rozlucili sme sa. Tentoraz len na nejake 4 dni, ved vo stvrtok sa stretneme na vychode. My sme pokracovali na bezpecnostne kontroly a dalej smerom do Portlandu. Tymto sme ukoncili navstevu Nevady a Las Vegas, kde sme boli dokopy asi 25 hodin.

Las Vegas by night

Igor Bilák — Sat, 13 Sep 2008 09:08:53 +0000

Po navrate z off-road vyletu z Red Rock Canyon k Lynovi sme sa trochu dali dokopy a zlozili veci. Letty medzi tym zabezpecila niekde veceru (ktora bola mimochodom skvela), spolu sme sa najedli v jedalni za velkym stvorcovym stolom a potom sme s Lynom pripravili Jeep na nocny vylet do Las Vegas. Cela priprava spocivala v tom, ze vylozil chladiarenske boxy z kufra a demontovali sme dva diely v prednej casti strechy, cim sa auto stalo vpredu otvorene. Vsetci piati sme sa vybrali do Vegas.

Prva zastavka bola hned na zaciatku Stripu (najznamejsej a hlavnej ulice) pri znamej tabuli s uvitacim textom “Welcome to fabulous Las Vegas”. Je to na ostrovceku v prostriedku stvrprudovky, ale stale tam nejake auto zastane, ludia sa pofotia a pokracuju dalej. My s Jeepom sme s tym nemali problem a Lynn vyskocil hore obrubnikom az na ostrovcek. Par zaberov a pokracovali sme po Stripe.

Po lavej strane na zaciatku bola velka pyramida so sfingou leziacou pred nou. Z vrchola pyramidy svietil do neba obrozvsky luc svetla, vraj mozno aj 2 km vysoko, ktory je vidno z kazdej strany. Potom pokracoval NewYork so siluetami mrakodrapov Manhattanu, sochou slobody a velkym roller coasterom. My sme isli pomaly v plnej premavke, casto sme stali na semaforoch a to davalo priestor a cas na fotenie caz otvorenu strechu. Uz z auta bolo citit skvelu atmosferu, vsade mnozstvo ludi. Presli sme dalej popred zname i menej zname hotely, vsetko dokonale vysvietene, blikajuce v doprovode zmiesanych zvukov. Uz z dialky bolo vidno po pravej strane eiffelovu vezu v polovicnej velkosti. Ked sme sa priblizili, tak sme videli aj Louvre a vitazny obluk, to vsetko pred hotelom Paris. Hned nedaleko boli zas Benatky s vezou z namestia San Marco, Dozacim palacom a mostom Rialto bridge. Oproti zname Bellagio z filmu Oceans eleven. Dalej Mirage, Circuc Circus, hotel Ceasar so sochou rimskeho cisara. Pokracovali sme dalej clym stripom az popod vezu Stratosfera, na vrchole ktorej su kolotoce a pocas prevadzky to vysunie pasazierov do volneho priestoru nad ulicu, vsetko vo vyske niekde 200-300m. Ku koncu stripu sa zacali zjavovat zname kaplnky “wedding chaple”, kde vas su schopni zosobasit kedykolvek non stop, v niektorych dokonca ani nemusite vystupovt z auta. Tym potom hovoria “Drive Up”. Chcel som si nejaku odfotit, no uz to bolo dost rozmazane kvoli pomalym casom v noci. Lynn sa len usmieval a pokracoval dalej, az k jednej odbocil. Vyzeralo to ako vstup do McDonaldu drive-in, zastali sme pred okienkom, oproti bola tabula s cenami ponukanych sluzieb. Chvilu som vahal, co sa bude diat. Dnu bolo prazno, ale otvorene okienko a svetlo naznacovalo, ze s tym Non Stop to myslia vazne. V tom sa zjavil chlapik a pomalym krokom sa blizil. Prisiel k okienku a opytal sa co chceme. V tom ma Lynn totalne prekvapil, ked povedal, ze geocache. Chalpik sa usmial a podal mi na bielo natrety ammo-box ozdobeny krajkami. Mato povadal, ze on si vsimol aj logo nalepene na okienku. Je to specialna cache zalozena s povolenim Groundspeaku. Tak som sa zapisal a zobral nejake travelbugy. Lynn urobil par zaberov aura pred kaplnkou, odovzdali sme cache a pokracovali sme nazad na strip. Pre mna to bolo riadne prekvapenie a Lynn s Letty a Brandie sa tesili, ako ma prekvapili.
Cestou nazad po stripe sme odbocili cez nejaky hotel a skoncili sme na poschodi velkeho parkoviska niekde za hotelom Paris. Zaprakovali sme (Jeep s otvorenou strechou) a Lynn nechal standardne auto otvorene, amkol len vnutorne skrinky. Pesi sme presli k vytahom a pasazami cez hotel sme nadchodom krizovali strip. Oproti bolo Bellagio, do ktoreho sme sa dostali. Cestou sme uz zazreli z blizka znamu fontanu, ktora prave tancovala. Tak sme to obisli vnutrom a vratili sa na chodnik. Chvilu sme pockali na dalsie predstavenie. Neviem kolko bolo hodin, ale mozno nieco pred polnocou. Zacalo dalsie show a pre mna to bol jeden z najsilnejsich zazitkov. Pustili zatial mne neznamu pesnicku, hlas mi pripominal nieco ako Dylana a refren bol o hrdosti byt americanom – “I am proud to be american / God bless America”. Fontana zacala striekat a tancovat zo strany na stranu, vsetko doplnane svetlami a niektori ludia v okoli spievali spolu, este teraz mam zimomriavky, ked si pri pisani na to spominam. Bolo to presna, ako by sa u nas povedalo – ako vo filme. Ale toto nebolo vo filme. My sme tam stali a nevychadzali z udivu az do finale, ked na zaver vystrikla voda yak vysoko, ze zaktyla cele Bellagio. Bol to uzasny zazitok a som rad, ze som obetoval navstevu Los Angeles pre nedostatok casu a miesto toho mohol stravit tento skvely den v Las Vegas okoli spolu s Lynnom a jeho rodinou.
Po tomto predstaveni sme pokracovali nazad cez nadchod a cez hotel Paris. Tu Brandie odskocila na zachod a popri tom tam zabudla mobil, ktory uz tymto nenasla – skoda tejto jedinej nemilej udalosti. Inak to bol skvely vylet. Vratili sme sa k autu a pokracovali nazad domov po ienj ulici – na moje prekvapenie sa volala Koval (pre nezainteresovanych pozravujem Vierkinych rodicov). Este sme minuli Hard Rock caffee a za chvilu sme boli doma. Unaveni, ale stalo to za to. Potom este rychle prebalovanie casti veci do tretieho kufra kvoli nadvahe a niekedy okolo pol druhej uz fakt bol cas ist spat. Budik priblizne na pol siestu, ved rano caka Arizona a Hoover Dam, ale to je uz ina story.

Igiho web » Nevada

Hoover Dam (NV-AZ)

Las Vegas by night