v cieli

Už dávnejšie som vedel, že sa takýto pretek uskutočňuje niekedy v apríli, no nebol som tu. Dokonca ani Erik tu nebol, aj keď tuším už chcel ísť pred rokom. Tento rok sa rozhodol, že pôjde a povedal mi to. Taktiež Marko sa chystal a Samo povedal, že zaradili aj závod pre korčuliarov, tak sa tiež chystá. V týždni pred konaním preteku sme si boli s Erikom zabehať, ja som mu rozprával o víkende vo Viedni a VCM a popri tom mi znova pripomenul, že najbližšiu nedeľu ide do Budimíra. Ja som v tom nemal jasno, lebo sme mali v pláne iný program, no nakoniec sa to všetko vyvinulo tak, že tu predsa len bola možnosť ísť. Definitívne som sa rozhodol až v nedeľu ráno. Ostávalo mi už len obliecť sa a vyraziť. Bolo teplo až do 18 stupňov, no veterno, tak som zvolil krátke nohavice, dlhé tričko, na to krátke tričko a šiltovku. Z auta som volal Erikovi, že som na ceste, no tento krát som mal náskok. Tak som išiel z diaľnice dole už na Lemešany, nech vidím aspoň kus trate. Dávno som neišiel po tejto ceste.

Prišiel som do Budimíra a poslali ma zaparkovať ku škole. Miesta bolo dosť. Peši som sa vrátil do na námestie pred obecný úrad a išiel som na registráciu. Bolo to rýchle a jednoduché. Nepísal som im dopredu, tak som zaplatil vyššiu cenu 8€, no aj tak v pohode. Dostal som číslo 408, lístok na obed po behu a tašku s tričkom, buletínom, energetický nápoj, jablko atď. Zaregistroval som aj Erika a za chvíľu dorazil. Využili sme aj šatňu, WC, ešte sme odbehli do auta odniesť veci. Mal som z toho dobrý dojem. Ľudí vyzeralo byť celkom dosť. Pred jedenástou sa to začali zhromažďovať pretekári, najprv odštartovali korčuliarov. My sme štartovali o jedenástej. Erik, aj Marko mali vyššie ambície s ich časom, tak mi bolo jasné, že pôjdem na trati sám. Vyrazil som ihneď po štarte, prakticky s nulovým zdržaním. Spolu sa rozbehla masa aspoň 150 bežcov a tí rýchli sa drali dopredu. Snažil som sa nájsť niekoho, kto stabilizuje tempo na prijateľné, no mal som pocit, že všetci nejak letia. Prvý krát som pozrel na hodinky a bolo to ešte len 3 minúty 20. Zavesil som sa za niekoho a po chvíli si všimol značku prvého kilometra. Pozrel som čas a ostal som prekvapený, iba čosi okolo 4:50. Na druhom to bolo čosi cez 10 minút, potreboval som spomaliť. Išli sme alejou so stromami pozdĺž cesty smerom na ďalšiu dedinu a fúkal silný vietor oproti. Čiapku som mal šiltom dozadu a aj tak mi ju skoro zobralo. Tak som sa snažil vždy za niekoho skrývať. Niekde na piatom kilometri sme stretli prvých korčuliarov. Vyzeralo to tak profesionálne, auto s časomierou ukazovalo okolo 28 minút, lebo mali 5 minút náskok. Mali skrátenú trať na 19 km, no aj tak za sebou už asi 15. V tej  ich rýchlosti oproti som nestíhal sledovať, ako sa darí Samovi. Prišlo mojich prvých 5 km a čas niekde okolo 26:30 bol veľmi rýchly. Vedel som, že mi môžu na konci tie sily chýbať, no musel som bojovať proti vetru. Trochu som spomalil, no chcel som držať vždy s niekym kontakt kvôli vetru. V Lemešanoch na siedmom kilometri bolo občerstvenie. Všetko fungovalo fantasticky a dal som si aj vodu aj iontový nápoj. Dobré fľaštičky, ktoré deti hneď zbierali do bedničiek a ani neostával nepoariadok. Pokračovali sme na Ličartovce a pomaly som rátal, že sa blíži desiatka a otočka. Medzitým sme stretli prvých bežcov, ktorý sa už vracali. Tak som sledoval, kedy pôjde Erik a Marko oproti. Stretol som ich postupne niekde medzi 9. a 10. kilometrom a celkom som si hovoril, že neušli ďaleko. Desiatku som mal niečo cez 54 minút, čo bolo stále rýchle. Pred otočkou podávali vodu, tak som sa napil a otáčal niekde okolo 57 minút. Konečne prestal vietor,teda fúkal do chrbta. No bolo poludnie a slniečko riadne hrialo. Bežal som takmer stále sám, sem tam ma niekto predbehol, alebo som za sebou počúval hlasy, ako sa pomaly približovali. Znova Lemešany a občerstvenie, cestou nazad na 14. kilometri. Zase fungovali skvele a doplnil som tekutiny a pokračoval. Na 15. kilometri som mal niečo cez 1:22, čo bolo stále pomerne rýchle, tak som si v duchu rátal, že keď dám pomalší záver, tak by som aj tak mal byť pod dve hodiny. Počítal som do konca každý kilometer a všelijaké myšlienky prišli, zdalo sa mi, že mám ťažké nohy, že sa mi rozväzuje šnúrka. Nejaký chlapík okolo chvíľami chodil a tak sme sa niekoľko krát obiehali. Iný zas prešiel okolo, hrala mu muzika z mobilu a povzbudzoval: “už len tri kilometre, to dáš”. Tešil som sa na tú alej, na ktorej konci je už 20. kilometer a ten posledný dokonca už po dedine nejak dobojujem. Na dvadsiatke som letmo pozrel čas a bolo tam 1:50 aj čosi. Pomyslel som si, že to možno vyjde na osobák, ale už nesmiem spomaliť. Zabral som a už som v diaľke videl cieľ, posledný úsek dole kopcom a stúpanie do cieľa. Za sebou som počul nejakých ľudí ale neotáčal som sa. V cieli diktovali 1:57:00. Vedel som, že je to dobré. Erik si pamätal, že potrebujem ešte lepší čas a hovorí mi, že škoda tých pár sekúnd. A ja na to, že nie, že mám osobák. Tak sa to podarilo a nový osobný rekord na polmaratón mám 1:57:00. Bola to drina, ale podarilo sa. Nakoniec aj Erik dal osobák a Marko slušný výkon, štvrtý tohoročný polmaratón pod 1:50. Aj Samo išiel dobre s korčuliarmi, no nie úplne na špici. Bolo to dobré podujatie.

Po behu sme zašli do auta preobliecť sa do suchého a vrátili sme sa do miestneho penziónu na obed. Na námestí hrala muzika a tancoval folklórny súbor. Páčila sa mi atmosféra. Doma som si v kľude prečítal priložený buletín. Boli v ňom zaujímavé informácie z histórie, prehľad top výsledkov, história víťazov i minuloročné výsledky. Týmto pozdravujem Mira Orsága, ktorý sa organizačne podieľal na podujatí už od druhého ročníka. Dávno sme sa nevideli.

Keď to teda mám zhrnúť, tak celé podujatie a organizátorov chválim. Akurát škoda, že zbierali nazad štartovné čísla. Bol by som radšej, keby boli čísla na konkrétny ročník a mohol by som si ho nechať. Tiež by mohla byť za absolvovanie medaila, hoci aj namiesto trička. No chápem, že na medaile nie je priestor pre sponzorov.

Linky:

obec Budimír

Športový Klub Budimír

Výsledky:

In-line: 258 Samo Doval – 12. (z 42 korčuliarov) – 39:36 – (víťaz Lukáš Benedik 35:21)

Polmaratón:

• víťaz Imrich Pastor – 1:14:31
• 91. (23. v kategórii B) 407 Erich Chrenko – 1:40:51 – osobný rekord
• 132. (29. v kategórii B) 287 Marko Berko – 1:48:57
• 164. (35. v kategórii B) 408 Igor Bilák – 1:57:00 – osobný rekord
• spolu 189 účastníkov (39. v kategórii B – muži 40-49)

2 osobné rekordy

mapa a profil z Nike Running

tempo z Nike+ z Ipodu