Teraz majú deti jarné prázdniny a Vierka si dohodla zastupovanie, tak sme si vzali 2 dni dovolenky a vyrazili sme na západ. Rozhodli sme sa ísť do Bratislavy cez Budapešť. Vyrazili sme v sobotu ráno a pokračovali na Košice a cez hraničný prechod Milhosť do Maďarska. Ďalej smerom na Miskolc a potom po diaľnici M30 na M3 do Budapešti. Pred Miskolcom som sa zastavil na jednej pumpe, no pumpár mi len povedal “Nem Komunikáció” a chcel tým povedať, že mu nefunguje systém na zaplatenie diaľničného poplatku. Tak som pokračoval a zaplatil až na prvej pumpe na diaľnici. Minimum je na 4 dni, pričom to platí do polnoci štvrtého dňa. Stojí to 1170 HUF, platil som kartou. Presne to sme potrebovali. Prejazd Budapešťou bol bez problémov. V sobotu na obed tam vládol kľud. Pokračovali sme po M1 a niekde pri Tatabani sme zastavili na odpočívadle. Dali sme si obed v motoreste a pomocou Geocaching aplikácie pre iPhone som zistil, že sme len 75 metrov od Shantiho cache. Tak sme ju našli a pokračovali sme smerom na Bratislavu. Z domu po Aupark to bolo 502 km, čo nám trvalo približne 5 hodín čistej jazdy a k tomu jedna prestávka na obed.

Cestou domov sme išli v utorok cez Parndorf. Rakúsku nálepku sme nekupovali, išli sme po miestnych cestách. Tak sme z Rakúska vyrazili niekedy pred druhou do Maďarského Hegyeshalom a ďalej po M1 do Budapešti. Cestou sme sa astavili na obed na malom motoreste. Prejazd Budapešťou v utorok podvečer bol tiež v pohode. Išli sme akurát iným mostom. Napojili sme sa na M3, z nej na M30 a od Miskolca po miestnej ceste až do Košíc, kde sme v McDonalde drive-in kúpili niečo na večeru a po diaľnici domov to bol už iba kúsok. Doma sme boli pred ôsmou, takže znova niečo cez šesť hodín s prestávkou na obed a rýchlym drive-in.

Môžem túto voľbu ísť cez Maďarsko odporúčať, hlavne v takomto ročnom období, keď na Slovensku nasnežilo a na horských prechodoch sú problémy. Trasa cez Maďarsko nemá žiaden kritický úsek. Výjazd z Bratislavy na diaľnicu je bez problémov. Väčšina cesty je po diaľnici s výnimkou krátkeho úseku od SK-H hranice po napojenie na maďarskú diaľnicu. Prejazd Budapešťou bol celkom dobre značený, aj keď som kontroloval polohu na GPS. Ide sa širokými štvorprúdovými ulicami s niekoľkými semaformi. V špičke sa môže prejazd natiahnuť možno o ďalšiu pol hodinku, ale vraj existuje aj varianta M0 s diaľničným obchvatom, ktorý sa vyhne mestu. Ďalší úsek mimo diaľnice je od Miskolca po Košice, no cesta je vedená väčšinou mimo dedín a miestami je zvýšená povolená rýchlosť na 110 km/h. Napočítali sme len 4 maďarské dediny (ako sme ich foneticky nazvali Sixó, Asaló, Čobád a Foró) a potom na našej strane spojené obce Kechnec-Seňa, Grajciar a Šebastovce, ktoré sú už časťou Košíc. Košice sa dajú prejsť po mestskom okruhu po štvorprúdových cestách, čo je veľmi rýchle a ostáva už len krátka diaľnica do Prešova. Podľa mňa tých cca 70 km naviac stojí za tú bezpečnosť a pohodu a časovo to môže byť porovnateľné.

Doplnené 2.3.2009 – po Trenkiho komentáre som našiel link na článok v SME – test na cestu z Bratislavy do Košíc 3 rôznymi trasami. Posúďte sami.