Zo starej fotky vidno, že zmenili kríž.

2013

2007

Nakoniec vylet dopadol dobre. Cache som nasiel po prehrabovani sa v snehu po kolena a poslednu energiu z bateriek iPhonu som venoval na stiahnutie fotky, aby som sa presvedcil, ze som nasiel tu spravnu “chobotnicu”, aj ked spala zimnym spankom. Taktiez mi dosli aj baterky vo fotaku. Predsa len vo velkom mraze sa zivotnost rapidne znizuje.
Cely vylet trval 4 a pol hodiny aj s cestou. Zhruba pol hodiny je to autom na Zlatu Banu, parkoval som uplne hore na vrchu. Odtial som pokracoval po roznych znackach a pouzil som celu paletu turistickej duhy. Najprv som isiel po zelenej a modrej. Ta modra bola medzi dvoma oranzovymi a ani na mape ju nemam (vdaka za odozvu – je to bezkarsky okruh oznaceny znackarmi KST). Tak som pokracoval po zelenej, slapal som a videl vcerajsie stopy. Zhruba hodinka stupania do sedla Grimov laz, tak 5 minut po cervenej a zltej k dalsej tabulke a nakoniec cca pol hodinka na vrchol po zltej. Hore som prisiel po dvanastej a stravil dost casu pre mna nezmyselnymi vypoctami finalu cache. Dal som si caj a tak prisli dvaja chalani s dvoma psami z Cervenice. Ked som sa vybral nazad dole, stretol som dalsie dva pary. Tak som prisiel k finalu a prehrabaval sneh. Po case isli okolo znova ti chalani, tak som im povedal, ze len hladam jeden specialny strom. Po uspesnom najdeni som zmehol dole tou istou cestou a pri aute som bol okolo druhej. Este pol hodinka domov a pekny vylet mam za sebou. Odporucam kazdemu ist na Simonku, hlavne ked je pekne. Predsa len je to najvyssi vrch Slanskych vrchov s peknym vyhladom do doliny Sigordu a aj smerom na Oblik a dolinu Tople.

Zaujali ma dva teplomery na krizi. Odhrnul som z nich sneh. Ten na slnku ukazoval +8 a druhy za rohom -2. Po case zaslo slnko za mraky a zrazu prvy klesol na -2 a druhy na -6. Na slnicku bolo fakt prijemne. No ako nahle zaslo, tak bola riadna kosa. Cestou domov auto ukazovalo -10.

Od kolegu bývajúceho vo Finticiach som vedel o krížovej ceste na vrchol, kde býva každoročne výstup. Ked som zbadal prvé zastavenie, tak som si myslel, že to bude pohoda. Neskoršie som narazil na tretie a potom som ju už viac nevidel. Asi chodia inokade. Nepozrel som si ani mapu a GPS som sa rozhodol zapnúť až hore. Ked som si doma dodatočne pozrel mapu, tak vidím, že som možno mal ísť po modrej značke. Ja som šiel po lesnej ceste južne od Stráže, až som vyšiel do sedla. Cestou som videl v lese srnky. V sedle sa cesta otočila nazad a stúpal som dalej. Cesta traverzovala po vrstevnici, tak som sa vydal strmšie hore po zvieracom chodníčku. Terén sa komplikoval, snehu bolo miestami po kolená. Došiel som na strmší hrebeň a narazil som na včerajšie stopy. Bol som si istý, že sú po Mattasovi. Všimol som si elektrické vedenie idúce hore k vysielaču. Tak som pokračoval po stopách a terén sa ešte zhoršil. Pribudli aj kamene a ja som v duchu rozmýšľal, ako tu nájdem ja kešku, ked sa to im nepodarilo. Udržiaval som si optimizmus myšlienkami na to, že oni majú menej skúseností a že nepoznajú Tummyho. Tak ma stopa doviedla na jedno skvelé miesto a povedal som si, že toto je presne miesto na cache. Zbežne som si to tam prezrel a hlavou mi prebehla myšlienka – tak tu by som ju dal…

Mne sa zdalo lepšie pokračovať vľavo, no zašiel som pozrieť po ich stope a zistil som, že za chvíľu končí. Skaly boli neschodné. Tak som sa vrátil a pokračoval po svojom. Brodil som v snehu po kolenách popod vedenie a už sa mi zjavil vysielač. Až som sa prekvapil, že je tak blízko. Dorazil som hore a ostal som prekvapený, že je na vrchole. Ked na neho pozerám z domu, tak vyzerá byť mimo vrchol. Asi stromy rastú inak. Urobil som pár vrcholových fotiek, páčila sa mi ta vitrína s nejakým svätým. Povedal by som, že je to asi Florián a hasí horiaci kostol, ale kto vie. Na nedalekom strome bola schránka, z ktorej som vybral hned dve vrcholové knihy. Tak som dal do nich pečiatky a napísal linku na www.geocaching.sk . Zapol som Vistu aj GPS v novom MDA a zadal súradnice. Ukázalo mi to okolo 130m smerom nazad. Tak som išiel podľa Visty a zbadal som tie skaly. Och, snád to Tummy neumiestnil nejak šialeno. Bol to dosť náročný zostup a obchádzal som to z južnej strany. Narazil som na divné nory a včerajšie stopy, z čoho bolo jasné, že sú obývané. Nemal som z toho dobrý pocit. Tak ma to odkláňalo viac doľava a prešiel som cez čerstvo rozryté diviačie stopy a vrátil som sa na svoje vlastné stopy z cesty hore. Musel som teda po nich pokračovať nazad hore a ukazovalo mi to už len pod 30m. Skončil som na ieste, ktoré som tu už raz spomínal. Povedal som si, že to nemôže byť náhoda, pozrel obe GPS a bol som v podstate na mieste. Vzhľadom na presnosť signálu to kolísalo, ale minimum bolo pod 2 metre a maximum okolo 14. Znova som zbežne prezrel už druhý krát to miesto a nič. Tak som si povedal, že je to predsa ideálne, a prečo by to Tummy mal dať inam. Tak som sa pozrel znova a bola tam. Obrovská nádoba – možno 4 litrové plastové vedierko. Potešil som sa, bol som si istý, že mám FTF a v tom nastal problém. Nemohol som ho vybrať. Ani tak, ani nijak. Hmm, problém…

V hlave mi prebehlo, ako sa zakladá dnu a vyberá môj Dreveník, ktorý niekto nazval “ježek v kleci”. Tak som skúšal všeličo a nedarilo sa. Potom mi došlo, že autor asi poresunul nejaký kameň a ten zamrzol, no nijak som si nevedel pomôcť. Pomaly som sa lúčil s FTF, lebo som si povedal, že bez zápisu do logbooku to nepôjde. Vyzliekol som si bundu, nech ju nepošpiním, a skúšal som dalej. Teraz ma napadá, že som raz už bojoval so Servovou primrznutou skrýšou na Zbojníckom hrade. Tak som dostal skvelú myšlienku, síce nevyberiem cache, ale otvorím ju tam kde je. Tak som ju otvoril a povyberal postupne všetky veci, teda aj logbook. Zapísal som FTF. Vložil som dnu travelbug E.Sturlee a geolens 2006 a nechal si poľskú vlajočku. Všetko som vrátil nazad a poriadne kešku zavrel. Akurát to schytal mikrotén, ktorý som týmto zničil, ale inak to nešlo. Obliekol som sa a pobalil veci a davaj na zostup. Išiel som dole po starých stopách až na cestu, kde som narazil na svoje stopy. Za ten čas pribudla stopa niekoho v opačnom smere, ale po čase odbočil na žltú značku. Tiež tam bol niekto na bežkách. Posledný úsek cestou k autu som sa vracal znova už len po svojej stope. Cestou som myslel na Mattasa, že bol tak blízko, no čo už. Verím, že sa sem ešte niekedy vráti. Podľa mňa to stojí zato. Celkom sa vyčasilo a tak som si vychutnal aj pár výhľadov. Ked som sa vrátil k autu, už bolo vidno aj stráž. Tak som urobil posledné fotky a vrátil sa domov. Doma medzitým podporný tím pripravil obed. Vierka piekla palacinky a ja som pozrel von oknom a videl som Stráž. Aj teraz večer, ked to píšem, vonku je dobrá viditeľnosť a červené svetielko na vrchole vysielača svieti. A ja budem nadalej na ten kopec pozerať, len už si môžem povedať – bol som tam hore. Vdaka Tummymu za tento pekný zážitok s úspešným koncom. Rozhodne to bola cache, na ktorú sa nezabúda. Je to možné, že sa na Stráž ešte vrátim. Viem aj o Trasherovej terracache, že tam niekde je. Ale nepodarilo sa mi včera zistiť súradnice, systém mi nedovolil sa prihlásiť s plnými právami. Dnes vidím v mailoch ponuky na sponsorship na terracaching od Kosa a Tulenika, tak mozno sa podari.

Takže na záver – Veľká Stráž – ešte sa možno stretneme.