County SK Challenge Cache

Na splnenie podmienky zalogovania je nutné nájsť aspoň jednu cache v každom okrese Slovenska. V mojom jedenástom roku kešovania som pobehal kade tade, tak ma to zaujalo, že sa na to pozriem. Netušil som, ako zistiť, kde som bol a kde nie. Rizmani mi pomohol s linkou na Geocaching Project, kde je to ľahké a ukázalo mi to 52/79. Stačí kliknúť na Maps a nájsť Slovensko a prepnúť na okresy – Counties. Chýba mi teda 27 okresov, čo je viac ako tretina. Idem do toho a dám si na to cca rok. To by sa mohlo podariť.

Detailnejšou analýzou som zistil niekoľko prekvapení:

• jediný kraj, ktorý mám komplet splnený je bratislavský, ktorý mám zároveň najďalej
• v prešovskom som doma a chýba mi Stropkov a Medzilaborce – dúfal som, že bude vyškrtaný komplet
• najviac ma prekvapilo, že v košickom kraji mi okrem Sobraniec chýba aj Trebišov, kde máme pobočku a chodím tam 10x do roka a nenašiel som tam ani keš za celých 10 rokov. Som si istý, že tam mám DNF, no to sa asi nepočíta
• v nitrianskom som na tom na počudovanie dobre – 5/7 a chýba mi len Šaľa a Topoľčany, kde som niekedy prechádzal okolo
• aj žilinský je celkom fajn – 7/11 a chýbajú Turčianske Teplice, Čadca, Dolný Kubín a Kysucké Nové Mesto, pričom všade som bol, dokonca cez Čadcu a Kysuce som išiel aj tento týždeň
• v bystrickom vyhrávam cez polovicu – 7/13 – prekvapivo mi chýba Brezno a Lučenec, kde som bol viac krát. Taktiež cez Žarnovicu sa chodieva veľa po R1. Cez Veľký Krtíš som išiel iba asi raz a Krupinu a Banskú Štiavnicu som asi ešte ani nenavštívil.
• v trenčianskom je to biedne – 3/9 – pričom Púchov, Ilava a Nové Mesto sú takpovediac na trati. Cez Myjavu som sem tam zablúdil, Partizánske a Bánovce minimálne. Tu treba popracovať.
• na záver trnavský s biednym skóre 2/7 – tu som navštívil len Trnavu a čosi v Dunajskej Strede, no mám pocit, že cez ostatné som aspoň prešiel. Určite som bol na záhorí v Skalici a Senici. Niekedy dávno som bol aj v Hlohovci, ale to som isto keše ešte nehľadal. V Galante a Piešťanoch som isto v živote nebol, cez tie okresy len prechádzjú cesty, po ktorých chodievam, tak už len odbočiť a zataviť sa.

Takže je na čom pracovať. Tu ešte napíšem vyškrávací zoznam a z neho bude ubúdať:

1. Bánovce nad Bebravou
2. Banská Štiavnica
3. Brezno
4. Čadca
5. Dolný Kubín
6. Galanta
7. Hlohovec
8. Ilava
9. Krupina
10. Kysucké Nové Mesto
11. Lučenec
12. Medzilaborce
13. Myjava
14. Nové Mesto nad Váhom
15. Partizánske
16. Piešťany
17. Púchov
18. Senica
19. Skalica
20. Sobrance
21. Stropkov
22. Šaľa
23. Trebišov
24. Topoľčany
25. Turčianske Teplice
26. Veľký Krtíš
27. Žarnovica

• 20.11.2013 som vyškrtol Čadcu a Kysucké Nové Mesto. Našiel som Kaplnku v Bukove a zavítal som do Kysuckého Lieskovca 1 . Boli to rýchle zastávky na služobnej ceste. žilinský kraj mám tým pádom na 9/11, ešte do Kubína a na Turiec.
• 23.11.2013 som vyškrtol Stropkov. To, že som ho nemal, bolo najväčšie prekvapenie prešovského kraja. Veď na Domašu chodím odjakživa po moste nad Ondavou, tak som ho zalogoval. Ešte treba Medzilaborce.
• 27.11.2013 cestou na školenie Konica Minolta na Šachičkách som išiel cez Čertovcu a vyškrtol som Brezno, keď sme sa zastavili pri žabke na prameni. V bystrickom kraji ešte mám čo škrtať.
• 18.3.2014 služobná cesta do Malého Krtíša, pričom som prechádzal cez Veľký Krtíš a na križovatke pri pamätníku Bane Dolina som našiel cache.
• 19.3.2014 cestou z Nitry som sa zastavil na odpočívadle Voznica a vyškrtol tak okres Žarnovica
• 13.5.2014 počas služobky v Parchovanoch som konečne vyškrtol okres Trebišov – našiel som Zlomený most
• Medzilaborce vyškrtnuté počas výletu s Vierkou, vrátili sme sa cez Poľsko
• Sobrance vyškrtnuté v januári 2015 na Morskom oku a prameň Karol

Ešte ostáva 18 okresov.

Už sú to 4 roky, čo som napísal prvú rekapituláciu môjho lietania. Tak to trochu updatujem. Nasleduje pôvodný článok z januára 2009 a nižšie na konci pridám ďalšie lety za posledné roky.

Veľa ľudí nikdy neletelo lietadlom, mnohí sa toho boja, ale podľa mňa to len treba skúsiť. Minulý rok bol pre mňa plný lietania, neviem či sa mi to ešte podarí zopakovať, tak si to tu aspoň zosumarizujem, aby som na to nezabudol.
Ale po poriadku – na môj vôbec prvý let v živote si presne nespomínam, ale bolo to v sedemdesiatych rokoch s mamkou, keď nás s Ajkou zobrala do Bratislavy a leteli sme z Košíc. Mohol som mať maximálne 10 rokov. Zdá sa mi, že to bolo ešte vrtuľové lietadlo, asi IL-62 (dostal som odozvu, že to asi bolo AN-24), veľmi to hučalo a viac si nepamätám. Dokonca ani neviem, ako sme išli nazad, musím sa opýtať Ajky.
Neskôr v roku 1985 som za nejakú olympiádu dostal zájazd do ZSSR. Boli to ďalšie dva lety v mojom živote. Vlakom sme išli do Prahy a z Ruziňského letiska sme leteli do Moskvy na Šeremetevo a po presune vlakom do Leningradu sme sa vratili z letiska Polkovo znova do Prahy (asi toto bol IL-62). Tu si pamätám, že som mal prvý krát kaviár. Boli to prvé lety, kde nám dali aj jedlo. Týmto sa moje lietanie znova na dlho prerušilo.

počas letu z Bratislavy do Popradu v októbri 2002

Veľa sa zmenilo, vyštudoval som a založil firmu, v ktorej som pracoval už 10 rokov. Prišiel internet a ja som vydražil v aukcii na webe letenky z Popradu do Bratislavy a nazad za smiešne peniaze. Tak som si urobil výlet. Bolo to 30.10.2002 a moje ďalšie dva lety s poradovým číslom 4 a 5. Cestou tam pršalo, leteli sme dvaja a teda personál spoločnosti Sky Europe bol v prevahe. Dovolili mi na letovej hladine zapnúť GPS a tak som pozeral, ako ideme ponad Banskú Bystricu a Nitru. Cestou nazad slnko zapadalo a tak vzinkli moje prvé letecké fotky.

Bol to krásny zážitok a povedal som si, že musím zobrať letieť aj Vierku. Trvalo to skoro rok a znova som vydražil letenky. Podarilo sa mi vydražiť len na jednu cestu, a tak som spiatočné dokúpil. Aj tak to bolo prijateľné a vybrali sme sa na výlet. Lety s poradím 6 a 7 z Košíc do Bratislavy boli cez víkend, keď tu bol na návšteve pápež Ján Pavol II. Videli sme z lietadla zhromaždený dav na omši pri Rožňave. Na bratislavskom hrade sme založili cache Hradná vyhliadka a z nej pozerali na pápažskú kolónu po omši, keď všetci ľudia boli v Petržalke. Cestou nazad sme odlietali z letiska pár minút po pápežovi. Videli sme jeho lietadlo spoločnosti Aliatalia a do Košíc sme sa vracali po tme. Pamätám sa, ako sa nám páčilo počas letu, že hviezdy sa celú cestu nehýbu. Boli to prvé Vierkine lety – 13.-14. september 2003.

prílet do Chicaga od jazera Michigan lake

Lety v poradí 8-14, to bol výlet do Ameriky v januári-februári 2004.
Košice – Praha, Praha – Paríž (CDG) a Paríž – Chicago (OHR) – denné lety, nekonečný čas ponad Kanadu, potom už Michigan lake a úžasné pristávanie od jazera, keď sa pod krídlom zjavil downtown a ja som videl Sears tower.

Brooklynský a Manhattanský most

Po pár dňoch sme sa presunuli z Chicaga (MDW) do New Yorku (LGA) a to bol najkrajší let s preletom ponad Manhattan, keď sa mi najprv zjavila socha slobody a neskór Brooklynský most, Empire a veľkým oblúkom ponad Long island sme od vody pristáli na La Guardii.
Cesta domov a nočný let z JFK do Paríža (CDG), nepodarené ranné pristátie a na poslednú chvíľu ešte jeden oblet, na druhý pokus vyšlo. Tak ešte do Prahy a Košíc, kde nás čakali moji milovaní.

poloostrov Vasilikos s korytnačou plážou Gerakas

No pre rok 2004 to neskončilo a rozhodi sme sa ísť na dovolenku na Zakynthos, takže z Košíc na Zakynthos a nazad dva lety s poradím 15 a 16, keď prvý krát leteli naše deti. Bol to krásny denný let ponad Grécko a ostrovy Kefaloniu a Zakynthos, kde sme videli krásne skaly pri Keri, ostrovček Aios Sostis, pláž Gerakas a oblúkom ponad more a Laganas sme pristáli na letisku v hlavnom meste (ZTH).

pilotná kabína počas letu Košice – Rhodos

O rok v lete 2005 sme sa rozhodli znova pre leteckú dovolenku, tentokrát Rhodos, a teda lety v poradí 17 a 18 z Košíc. Znova denný let ponad ostrovy, kde som rozoznal Kos a Kalymnos a pristáli sme v hlavnom meste Rhodos. Neskôr sme na výlete od kríža pri kláštore Filerimos pozorovali lietadlá pristávajúce na toto letisko. Bola to pekná dovolenka.

Tatry po vzlietnutí z Popradu

V roku 2006 sme neleteli nikam. V októbri 2007 sme boli na výlete v Londýne a je možné, že vznikla nová tradícia výletov s kolegami z práce a manželkami. V tej dobe lietalo Sky Europe z Popradu na letisko Stansted. Takže dva lety v poradí 19 a 20, prílet v zapadajúcom slnku ponad mraky. Potom pár pekných dní v Londýne a nazad znova denný a pristátie v Poprade po obrate ponad Spišský Štvrtok a diaľnicu vo výstavbe.


Takže to bolo 20 letov a prišiel rok 2008. Pre mňa 40. narodeniny a darček v podobe cesty do Ameriky, k tomu mnoho ďalších okolností a bolo z toho ďalších 23 letov počas roka, teda v poradí 21 až 43.

pilot počas letu zo Zanzibaru do Dar es Salaam

Január 2008 a výlet do Afriky vďaka spoločnosti Konica Minolta Slovakia, to bolo nezabudnuteľné dobrodružstvo. Leteli sme 6 letov. Skoro ráno z Viedne do Amsterdamu na letisko Schiphol spoločnosťou Austrian airlines a potom let do Tanzánie na letisko Kilimanjaro spoločnosťou KLM, kde sme pristáli už po tme. Po pobyte v Keni autami v národnom parku Amboseli sme sa vrátili do Tanzánie a z malého letiska Arusha sme leteli dvoma malými lietadlami na ostrov Zanzibar. V tom našom nás bolo asi 14. Videli sme africkú krajinu a indický oceán a hneď sa zjavil ostrov. Po niekoľkých dňoch na ostrove sme leteli do hlavného mesta Dar es Salaam. To bol môj najkratší let, no jeden z najzaujímavejších. Leteli sme malou Cesnou a ja som sedel na sedadle v rade za pilotom a videl som kompletný let z pohľadu pilota. Počas štartovania dráhu na jej konci krížovala cisterna, to sa fakt môže stať len v Afrike. Na letisku v Dar es Salaam sme pristáli asi po 20 minútach. Po večeri v hoteli Kempinski Kilimajaro sme sa vrátili na medzinárodné letisko a odleteli do Amsterdamu. Z tohto letu si pamätám len to, že som zaspal okamžite, keď sa lietadlo len pohlo od terminálu a zobudil som sa po pristáti, keď sme rolovali už v Amsterdame. Tak sme sa stretli s Mikim a posedeli dve hodinky v letiskovej reštaurácii a pokračovali sme do Viedne.


Máj 2008 a výlet s Vierkou do Paríža, ako vianočný darček. Keďže sa lieta len z Bratisalvy, tak to pre nás boli 4 lety. Košice – Bratislava podvečer, kde sme prespali u Andrejky s Michalkou a skoro ráno do Paríža na letisko Orly. Pár nádherných dní v Paríži a nazad znova z Orly let do Bratislavy, znova nocľah a ďalší deň strávený v Bratislave a večer let do Košíc.

môj spoločník na najdlhšom lete (9113 km) takmer 12 hodín

California, už to nie je ďaleko

Las Vegas sa blíži

September 2008 a môj výlet za Maťom do Ameriky a spolu s ním putovanie po 9 štátoch znamenalo 9 ďalších letov. 33 hodinový deň a prvé tri lety cestou tam, odchod skoro ráno z Košíc do Prahy, tam prestup a let do Paríža (CDG), kde som už bol v roku 2004, no tento krát mi to pripadalo úplne iné. Všeto bolo v pokluse a musel som sa znova nacheckovať a zohnať palubnú vstupenku. Zjavne som bol na nejakom inom terminále aj keď som to veľmi nevnímal, bol som rád, že som stihol let do Los Angeles (LAX). Tam ma čakal Maťo a spolu s ním sme hneď skoro ráno leteli do Las Vegas, kde sme strávili deň s Lynnom. Po 24 hodinách sme znova z tohto letiska odleteli do Portlandu v Oregone, aby sme naštívili miesto prvej originálnej geocache. Autom sme sa presunuli do Seattle a po pár dňoch a návšteve Groundspeaku sme spolu s Bryanom leteli z Tacoma International Airport (SEA) do New Yorku (JFK). Ledva sme stihli odlet, lebo presun z reštaurácie bol dlhý a už nás hlásili v rozhlase. No stihli sme a nočný let som prespal. Bolo to 5 hodín spánku a k tomu 3 hodiny časového posunu, takže v New Yorku sme boli ráno. Prestúpili sme a pokračovali na krátky let do Hartford v štáte Connecticut. Tam dostal Bryan z požičovne krásny čierny Ford Mustang a ďalej sme sa presúvali autom. Pochodili sme Massachusetts, Rhode Island a pred odletom do Európy sme strávili dva dni u Jana. Ten nás odviezol do New Yorku na letisko JFK, odkiaľ sme leteli priamo do Prahy. Meškali sme a teda v pokluse na terminál k letu do Košíc a konečne doma. Krásny a nezabudnuteľný výlet, ale veľmi únavný.


Október 2008 a po úspešnom výlete do Londýna spred roka sme sa rozodli to zopakovať tentokrát do Ríma. Keďže sa nelieta priamo z Košíc, tak teda ďalšie 4 lety a medzi tým v Bratislave trochu času v Avione. Košice – Bratislava bolo veľmi skoro ráno. Tak sme mali čas a potom denný let na letisko Fiumicino. Krásny čas strávený v Ríme a Vatikáne a cestou nazad znova denný let do Bratislavy a podvečer návrat do Košíc.

Toľko teda moje doterajšie lety. Raz spočítam aj vzdialenosti. Rok 2008 sa už asi ťažko zopakuje, no verím, že aspoň niečo sa podarí a pridám nejaké nalietané míle aj tento rok.

Pripísané vo februári 2013.

Rok 2009 nepriniesol žiadny let, aj dovolenku sme absolvovali autom. V máji 2010 sme išli na pár dní do škótskeho Edinburghu z “CK Konica Minolta”, takže som absolvoval 2 lety z poradovým číslom 44 a 45. Do Edinburgu sme pristávali už po tme. V Škótsku bolo fajn. Vypili sme nejakú whisky, aj nakúpili a navštívili pálenicu. Podarilo sa mi zahrať si tam golf, kúpiť iPad v prvý deň jeho predaja v Európe. Let nazad bol cez deň a Škótsko sa s nami rozlúčilo daždivým počasím. V jeseni sme boli s chlapcami na geocacherskom stretnutí v Oxforde, kde sme netradične leteli z poľského letiska pri Rzesove – Jasionka. Boli to lety 46 a 47 do Londýna na letisko Stanstead. Tam sme leteli ráno a z domu sme museli odchádzať veľmi skoro. Letisko malo bezplatné parkovisko, kde sme nechali auto na pár dní. Na letisku Stanstead sme si prenajali Mercedes A s opačným riadením. Strávili sme v Anglicku pár krásnych dní a nazad sme sa vracali do Poľska už po tme a čakalo nás nočné šoférovanie domov cca 3 hodiny.

Rok 2011 a dovolenka na Krétu, teda ďalšie dva lety (v poradí 48 a 49) spoločnosťou Travel Service. Leteli sme z Košíc do hlavného mesta Kréty Heraklion. Leteli sme cez deň a bolo to fajn. Strávili sme tam fajn 11 dní a nazad leteli znova za vidna. V októbri 2011 sme sa znova vybrali na geocacherské stretnutie, tentoraz do Atlanty v Georgii, USA. Išli sme piati aj s dvoma Vršami. Leteli sme z Budapešti, kde sme našli penzión blízko letiska poskytujúci parkovanie s odvozom na letisko. Pribudli nám teda 4 lety (v poradí 50 až 53). Z Budapešti sme leteli do Atlanty s prestupom v Amsterdame na letisku Schiphol. Cestou nazad sme prestupovli v Paríži na letisku CDG. Všetko išlo podľa plánu a bez komplikácií, až na to, že sme cestou nazad stratili kufre. Ale maďari nám ich za pár dní doviezli až domov.

V roku 2012 sme pridali zatiaľ posledné dva lety, a to s Vierkou na dovolenku na Sicíliu, kde sme leteli spoločnosťou Ryanair z Bratislavy na letisko Alghero. Pribudli teda lety s poradovým číslom 54 a 55. Dovolenka bola úžasná a auto medzitým parkovalo pri hoteli Chopin, ktorý poskytuje službu park & fly.

Uvidím, čo nám prinesie rok 2013, ale už teraz máme objednané letenky na výlet do Barcelony spojený so zabehnutím polmaratónu. Plán je letieť z Bratislavy cez Miláno do Barcelony a potom sa vrátiť priamym letom do Viedne. Tak ak všetko dobre dopadne, tak to budú lety  56 až 58.

Pripísané v novembri 2013.

Na rýchlo zorganizovaný výlet do Las Vegas v USA priniesol v októbri 2013 ďalších 6 letov s poradím 59 až 64. Leteli sme s Maťom z Rzesowa cez Frankfurt do Chicaga. Tam bolo dosť času, tak sme išli aj do mesta a do Hooters. O pár hodín sme pokračovali do Las Vegas. Cestou nazad sme išli cez San Francisco a Frankfurt, kde sme strávili čas len na letisku. O dva dni následovala služobná cesta na konferenciu Konica Minolta v Barcelone, teda lety 65 a 66 z Viedne do Barcelony a nazad. To bude všetko na rok 2013.

Zoznam letov so vzdialenosťami:

• ? (303 km)
  • KSC BTS – 303 km
• 1985 (3154 km)
  • PRG SVO – (1672 km)
  • LED PRG – (1482 km)
• 2002 (488 km)
  • TAT BTS – 244 km – OM-SPY – Embraer EMB-120
  • BTS TAT – 244 km – Embraer EMB-120
• 2003 (606 km)
  • KSC BTS – 303 km
  • BTS KSC – 303 km
• 2004 (18873 km)
  • KSC PRG – 529 km
  • PRG CDG – 853 km
  • CDG ORD – 6672 km
  • MDW LGA – 1165 km
  • JFK CDG – 5840 km
  • CDG PRG – 853 km
  • PRG KSC – 529 km
  • KSC ZTH – 1216 km – OM-RAN Boeing 737-230
  • ZTH KSC – 1216 km – OM-RAN Boeing 737-230
• 2005 (2952 km)
  • KSC RHO – 1476 km – OM-AAE Boeing 737-3Z9
  • RHO KSC – 1476 km – Boeing 737-300
• 2007 (2890 km)
  • TAT STN – 1445 km – OM-NGK Boeing 737-76N
  • STN TAT – 1445 km – OM-NGH Boeing 737-76N
• 2008 (44959 km)
  • VIE AMS – 961 km
  • AMS JRO – 6908 km
  • ARK ZNZ – 428 km
  • ZNZ DAR – 74 km – 5H-ZAR Cessna 404 Titan
  • DAR AMS – 7353 km
  • AMS VIE – 961 km
  • KSC BTS – 303 km
  • BTS ORY – 1096 km
  • ORY BTS – 1096 km
  • BTS KSC – 303 km
  • KSC PRG – 529 km
  • PRG CDG – 853 km
  • CDG LAX – 9113 km – Boeing 777-300ER
  • LAX LAS – 381 km
  • LAS PDX – 1229 km – N614AS – Boeing 737-790
  • SEA JFK – 3891 km
  • JFK BDL – 171 km
  • JFK PRG – 6558 km
  • PRG KSC – 529 km
  • KSC BTS – 303 km
  • BTS FCO – 808 km – OM-NGM Boeing 737-76N
  • FCO BTS – 808 km – OM-NGL Boeing 737-76N
  • BTS KSC – 303 km – OM-NGG Boeing 737-76N
• 2010 (6354 km)
  • BTS EDI – 1643 km – Boeing 737-8AS
  • EDI BTS – 1643 km – EI-EMB Boeing 737-8AS
  • RZE STN – 1534 km – EI-EGB Boeing 737-8AS
  • STN RZE – 1534 km – EI-DYO Boeing 737-8AS
• 2011 (19595 km)
  • KSC HER – 1520 km – Airbus A320
  • HER KSC – 1520 km – OM-TVR – Boeing 737-86N(WL)
  • BUD AMS – 1168 km
  • AMS ATL – 7075 km – PH-BQA – Boeing 777-200
  • ATL CDG – 7064 km – N1607B – Boeing 767-332/ER
  • CDG BUD – 1248 km – HA-LON – Boeing 737-6Q8
    
• 2012 (2194 km)
  • BTS AHO – 1097 km – EI-EKY Boeing 737-8AS
  • AHO BTS – 1097 km – EI-EFP Boeing 737-8AS
• 2013 (26690 km)
  • BTS BGY – 633 km – EI-DAC Boeing 737-8AS
  • BGY BCN – 785 km – EI-DLK Boeing 737-8AS
  • BCN VIE – 1371 km – EC-LRN Airbus A320-214 (A320)
  • RZE FRA – 961 km -
  • FRA ORD – 6978 km -
  • ORD LAS – 2434km -
  • LAS SFO – 667 km -
  • SFO FRA – 9158 km -
  • FRA RZE – 961 km -
  • VIE BCN – 1371 km -
  • BCN VIE – 1371 km -
• 2014 (1640 km)
  • BUD CIA – 820 km – EI-DCP Boeing 737-8AS(WL)
  • CIA BUD – 820 km – EI-DYL Boeing 737-8AS(WL)
• spolu k 26.2.2013 – 129058 km

Zoznam letísk

1. AHO – Alghero / Fertilia Airport, Alghero, Sardínia, Taliansko
2. AMS – Amsterdam Airport Schiphol, Holandsko
3. ARK – Arusha Airport, Tanzánia
4. ATL – Hartsfield Jackson Atlanta International Airport, Atlanta, Georgia, USA
5. BCN – Barcelona International Airport, Barcelona, Španielsko
6. BDL – Bradley International Airport, Hartford, Connecticut, USA
7. BUD – Budapest Ferihegy International Airport, Budapešť, Maďarsko
8. BGY – Bergamo / Orio Al Serio Airport, Bergamo (Miláno), Taliansko
9. BTS – M. R. Štefánik Airport Bratislava, Slovensko
10. CDG – Charles de Gaulle International Airport, Paríž, Francúzsko
11. CIA – Rome Airport Ciampino, Taliansko
12. DAR – Mwalimu Julius K. Nyerere International Airport, Dar Es Salaam, Tanzánia
13. EDI – Edinburgh Airport, Edinburgh, Škótsko, UK
14. FCO – Leonardo Da Vinci (Fiumicino) International Airport, Rím, Taliansko
15. FRA – Frankfurt am Main International Airport, Frankfurt, Nemecko
16. HER – Heraklion International Nikos Kazantzakis Airport, Heraklion, Kréta, Grécko
17. JFK – John F Kennedy International Airport, New York, USA
18. JRO – Kilimanjaro International Airport, Tanzánia
19. KSC – Košice Airport, Slovensko
20. LAS – McCarran International Airport, Las Vegas, Nevada, USA
21. LAX – Los Angeles International Airport, Kalifornia, USA
22. LED – Pulkovo Airport, Leningrad (St. Peterburg), Rusko
23. LGA – La Guardia Airport, New York, USA
24. MDW – Chicago Midway International Airport, Chicago, Illinois, USA
25. ORG – Chicago O’Hare International Airport, Chicago, USA
26. PDX – Portland International Airport, Portland, Oregon, USA
27. PRG – Ruzyně International Airport, Praha, Česká Republika
28. RHO – Diagoras Airport, Rhodos, Grécko
29. RZE – Rzeszów – Jasionka Airport, Poľsko
30. SEA – Seattle Tacoma International Airport, Seattle, Washington, USA
31. SFO – San Francisco International Airport, San Francisco, California, USA
32. STN – London Stansted Airport, Londýn, Anglicko, UK
33. SVO – Sheremetyevo International Airport, Moskva, Rusko
34. TAT – Poprad-Tatry Airport, Poprad, Slovensko
35. VIE – Vienna International Airport, Schwechat (Viedeň), Rakúsko
36. ZNZ – Zanzibar Airport, Zanzibar
37. ZTH – Dionysios Solomos Airport, Zakyntos, Grécko

Link na vzdialenosti letísk.

Po ňom prišiel ten “náš pápež”, poliak Karol Wojtyla, Ján Pavol II. Bol to určite pápež ľudí mojej generácie, veď bol v pontifikáte 27 rokov, teda viac ako pol môjho života. Zároveň to bol prvý netaliansky pápež po mnohých rokoch. Jána Pavla II. si už teda pamätám o dosť viac, no vôbec ma nenapadlo, že by som ho mohol niekedy vidieť. No nakoniec sa veci vyvinuli tak, že prišla revolúcia, zmena režimu, otvorili sa hranice, atď. AJ samotný Ján Pavol II. veľa cestoval a teda sa mi ho podarilo vidieť niekoľko krát.

Ján Pavol II. navštívil Slovensko tri krát:

22.4.1990 som bol na letisku vo Vajnoroch na jeho svätej omši a prvej návšteve. Ešte som bol na vysokej škole, išiel som vtedy do Rače na bicykli a tam ho nechal a peši sme išli do Vajnor. Vtedy som prvý krát videl aj známy papamobil.

V lete 1995 prišiel na Slovensko druhý krát a popri tom zavítal aj do Prešova. Prišiel sa pokloniť na Hlavnú ulicu, len pár metrov od našej vtedajšej predajne. Bolo to vtedy naozaj veľmi blízko. Na budove kolégia je teraz pamätná tabuľa a neďaleko pri kostole krásna socha.

Do tretice prišiel na Slovensko v septembri 2003 a my sme akurát leteli s Vierkou na víkend do Bratislavy. Pilot zrazu v lietadle ohlásil, že vpravo dole slúži v Rožňave pápež svätú omšu a my sme mohli vidieť dav ľudí. Na ďalší deň sme boli na Bratislavskom hrade, kde sme akurát založili cache Hradná vyhliadka. Celé mesto bolo prázdne, všetci boli v Petržalke na svätej omši a my sme z hradu videli ísť kolónu s papamobilom. Keď sme neskôr odlietali z letiska nazad do Košíc, tak sme leteli len pár minút po jeho odlete špeciálom Alitalia a tak sme sa rozlúčili.

Rok a pol na to Ján Pavol II. v roku 2005 zomrel a konalo sa ďalšie konkláve. To už sme mali možnosť sledovať v televízii. Pamätám si komín na sixtínskej kaplnke, ako ho sledovala kamera s očakávaním výsledku. Zvolili Benedikta XVI.

Pri príležitosti jeho odstúpenia som si kúpil 50 centovú vatikánsku mincu.

strecha a komín nikde

Tak sme v októbri 2008 išli prvý krát do Ríma. Bolo to úžasné byť vo Vatikáne. Podarilo sa nám navštíviť baziliku sv. Petra, nejak sme sa zamotali do iného radu a skončili sme hore na kupole. Odtiaľ bolo vidno celý Vatikán ako na dlani a samozrejme som pozeral na sixtínsku kaplnku, kde môže byť ten komín. Potom sme išli do Vatikánskych múzeí a dostali sme sa aj do Sixtínskej kaplnky. Druhý krát sme sa vybrali do Ríma v lete 2010 počas dovolenky v Toskánsku. Tento raz sme prišli autom. Znova som pozeral na námesí sv. Petra, ako vidno časť strechy sixtínskej kaplnky a nie a nie si to dať dokopy s tým, ako ukazovali ten komín.

Až teraz sa mi to celé dalo dokopy. Koncom februára sa Benedikt XVI. rozhodol odstúpiť, ča sa mimochodom tiež nestalo mnoho rokov. A teda nastalo obdobie bez pápeža – sede vacante. Znova zvolali kardinálov do Ríma, aby uskutočnili konkláve – voľbu pápeža. Ten deň nastal dnes. Včera v telke ukazovali, ako požiarnici osadili komín na streche sixtínskej kaplnky a tým vyriešili moju záhadu. Komín tam bežne nie je. A tak si sedím doma po práci, čítam na iPade, že kokláve má začať približne o 16:45 a ono je to o minútu. Tak som zapol telku a našiel live prenos zo sixtínskej kaplnky najprv na BBC a neskôr aj na TA3, ako ukazujú začiatok. 115 kardinálov v kaplnke skladá prísahu, za chvíľu zatvoria dvere a voľba sa začne. Ja odchádzam na schôdzu spoločenstva a keď sa vrátim domov, už čítam, že prvý krát komín zadymil – čierny dym, pápeža ešte nemáme. Ďalšie kolo volieb pokračuje zajtra. Kto bude ďalší pápež, sa dozvieme snáď už čoskoro. Jedna z predpovedí hovorí, že bude černoch, podľa nejakej predpovede to má byť posledný pápež, no ja to beriem tak, ako keď sme prežili koniec sveta a sme tu. Uvidíme…

Fontána na námestí sv. Petra. Vpravo vidno trčať časť strechy sixtínskej kaplnky, kde v týchto dňoch nainštalovali komín. Očakávame biely dym ako signál zvolenia pápeža a z balkóna vľavo zaznie to známe Habemus papam.

Zo starej fotky vidno, že zmenili kríž.

2013

2007

Objednali sme si ubytovanie cez internet. Našli sme BlueBells appartments a zabookovali. Asi bude mnoho spôsobov, ako to nájsť, napríklad cez booking.com sú tu. Chcelo to platbu cez internet, tak som sa zaregistroval na nejakú poľskú stránku a poslal peniaze z mojej Visa karty. Prešlo to bez problémov. Cena sa mi zdala veľmi prijateľná, niečo okolo 40 EUR na noc za apartmán, kde sme boli štyria, mali sme kuchynskú linku, chladničku, kúpeľku so záchodom.

Odchádali sme z domu niekedy v piatok po obede. Cestou sme sa ešte zastavili na Javorine, no bola všade kopa snehu, tak sme pokračovali do Poľska a do Krakova sme dorazili už po tme. Adresu som mal v GPS a nebol problém to nájsť. Ubytovali sme sa a vyrazili do mesta na prechádzku. Centrum začínalo na konci ulice. V meste bolo cítiť atmosféru veľkomesta, spleť cudzích jazykov. Zmenili sme v Kantore nejaké peniaze a hľadali sme miesto na večeru. Skončili sme v indickej reštaurácii v jednej z uličiek v centre.

Potom som našiel cache Barbakan pri pevnosti, trochu nešťastne umiestnenú, keď som musel zliezať pod most obrannej priekopy. Vychutnali sme si večernú atmosféru a vrátili sa do apartmánu. Raňajky boli úplne bez problémov. Priamo na ulici boli otvorené potrviny a pekárnička s čerstvým pečivom. Ceny boli po prepočítaní lepšie ako u nás. Ráno sme strávili znova prechádzaním po meste. Tentokrát sme išli na hrad Wavel. Zhora sme videli krakovského draka a pekný výhľad na rieku Wislu s mostami. Z druhej strany sme sa vrátili do centra, videli sme budovu, kde strávil časť života pápež Ján Pavol II., ktorý sa tu neďaleko narodil. Skončili sme znova na hlavnom námestí s budovou súkenice, kde sú obchodíky so suvenírmi. Kúpili sme Vierke pekné strieborné šperky (braceletku). Potom sme sa ešte vybrali do štvrte Kazimierz, kde je typická židovská štvrť.

Všetko by bolo OK, keby sa nám nesnažili poliaci vlámať do auta. Už večer mi ovládač hlásil poplach, no klikol som a všetko vyzeralo OK, tak sa mi nechcelo ísť ku autu. Bolo po pred polnocou a parkovali sme v susednej ulici. Ráno som to išiel skontrolovať a videl som, že sa snažili vypáčiť predné pravé okno. No aj keď Subaru nemá rámy na dverách, okno je neskutočne pevné a schytala to akurát poškodená lišta. Spustený alarm ich zrejme odohnal.

Cestou preč z mesta sme sa ešte zastavili vo Wieliczke, časti Krakova, kde sme vyšli na umelo vytvorený kopec – The Krakus Mound, kde sme našli ďalšiu cache. Zhora bolo vidieť ďalšie podobné monumenty okolo Krakova, tiež sme videli časť bývalého koncentračného tábora. Neďaleko bol McDonald, tak sme sa najedli a poračovali smerom na Slovensko vedľajšími cestami, aby sme videli aj trochu z krajiny. Prešli sme cez Mníšek nad Poprdom a na Salaši u Franka si dali večeru. Bol to krátky, ale pekný výlet. Verím, že sa do Krakova ešte vrátime.

nádvorie základnej školy cez prestávku

Pôvodne som chcel napísať tento príspevok po mojej prvej služobke na Spiš, no medzitým som tam bol druhý krát. Takže prvá cesta viedla na základnú školu. Sú tam dve, no tento krát sme boli na tej staršej na námestí. Vždy sa mi páčilo to nádvorie, no tento krát sme museli prísť zo zadnej strany, keďže fasádu obnovujú. A tak som videl ďalšie priestory a hlavne ma zaujalo futbalové ihrisko s veľkým múrom na jednej strane a chodníčkom na druhej. Za ním v budova na poschodí je telocvičňa. Tie priestory sú úžasné a je obdivuhodné, ako sa v nich dá fungovať. Hrubé múry a tabuľka Zborovňa, ako z mojej mladosti. Veľmi mi to pripomenulo moje časy na gymnáziu v Prešove, kde stará budova mala neskutočné zákutia.

Po inštalácii stroja sme sa vybrali na obed na Spišský salaš. Cestou sme sa na pár minút zastavili na nádvorí Spišskej kapituly. Tam to bolo pekne upravené a zrekonštruované. Mimochodom tam bola druhá cache zo série Spiš. Tak sme si dali na Salaši klasickú fazuľovú polievku a pirohy a išli sme sa pozrieť ku kaplnke zvanej Jeruzalem – prvá cache zo série Spiš. Mimochodom, tam sa mi velmi pacilo.

Kým som stihol niečo napísať, tak sa vyskytla ďalšia služobka na Spiš. Znova sme prišli do Spišského Podhradia, tak som sa tentokrát bol pozrieť na námestí, kde medzitým vznikla štvrtá cache zo série Spiš. Okrem chýbajúcej cache chýba aj morový stĺp a hlavne ma prekvapilo, koľko domov je totálne zničených. Keby bolo celé centrum zrekonštruované, tak by to mohlo byť malebné mestečko. Neviem, či sa ale toho dožijeme. Takže táto návšteva i nenájdená cache trošku sklamala. Škoda.

Znova sme zašli na Spišský salaš a ten nesklamal. Už tradične skvelá fazuľová polievka a pirohy so slivkovým lekvárom. Tú polievku si musím dať stále a odporúčam ochutnať.

vchádzame do Robinson v Avione

Počas nášho výletu do Bratislavy sme si dali obed v obľúbenej reštaurácii Robinson v Auparku. Už sme tam boli viac krát, chodíme tam radi, tak prečo sa znova nevrátiť. Usadili sme sa k okrúhlemu stolu a nevšimli sme si, že sme vo fajčiarskej časti. No nechcelo sa nám to už meniť. Dali sme si dobrý a chutný obed, vyberali sme z takého okrúhleho jedálneho lístka, ktorý mal duálne zobrazené ceny. Tak sme si vypýtali účet, zaplatil som kartou a nechal nejaké sprepitné. Účtenka bola vytlačená na ihličkovej poladnici s fialovou páskou a mne hneď udrelo do očí, že je zlá diakritika. Spotvorené znaky namiesto písmeniek s mäkčeňami a dĺžňami. Ale bolo to fajn a toto bol len nepodstatný detail.

Na ďalší deň sme boli v Avione a chceli sme si dať raňajky. Keďže ponuku na toast a kávu, prípadne štrúdľu a kávu/čaj v kníhkupectve Panta Rhei sme úspešne vyskúšali inokedy (mimochodom odporúčam – boli sme tam už tri krát a nesklamali), vybrali sme sa na opačný koniec Avionu. V jednej kaviarni (škoda, že si nepamätám názov) sme uvideli nápis s akciou na toast s kávou. Tak sme sa posadili. Čašníčka nebola veľmi šťastná, že je v práci. Prišla a po našej snahe objednať si povedala, že toast nemajú, lebo im došiel syr. Vraj by ho museli ísť kúpiť. Otočil som hlavou doprava a zo stoličky som videl, ako už funguje veľký supermarket Hypernova s množstvom pokladní. Fakt by aspoň mohli zmazať z tabule tú akciu. Tiež som z tej stoličky videl, že hore na poschodí predomnou je foodcourt. Tak sme sa rozhodli, že odchádzame a vyšli sme hore.

raňajkové menu len v slovenčine

Obzreli sme sa a vidíme Robinson. Povedal som si, že poďme skúsiť, či tu tiež majú zlú diakritiku. Tak sme si sadli do peknej časti, tento krát nefajčiarskej. Za veľkými sklami chodili autá po diaľnici, ktoré ale nebolo počuť, úžasná ranná pohoda. Popýtali sme raňajkové menu a čašníčka nám doniesla zalaminovaný farebný hárok papiera. Všetko bolo fajn, dal som si slaniku s vajíčkami a ostatní si dali toasty. Bolo to skvelé až na jeden malý detail. Celé raňajkové menu bolo v slovenských korunách. Hovorím si, že používame EURO už dva mesiace, ale duálne zobrazenie bolo dávno pred tým, tak ma to dosť prekvapilo, že sa toto môže stať. Bol som už len zvedavý na účtenku. No tá bola v poriadku. Vidno, že je to novšia prevádzka a teda majú novšiu pokladnicu – podľa dokladov a čísel DKP vidno, že pokladnica v Auparku á číslo 001 a táto v Avione 002.

Takže na záver, reštaurácie Robinson odporúčam a tie chybičky mne nevadili, len ma to prekvapilo, že sa to ešte stáva. Je zaujímavé, že na účtenkách píšu, kto nás obsluhoval. Andrea v Auparku aj Monika v Avione boli v pohode. My sa isto zas niekedy vrátime.

účet so zlou diakritikou

dobrý účet z Avionu

Teraz majú deti jarné prázdniny a Vierka si dohodla zastupovanie, tak sme si vzali 2 dni dovolenky a vyrazili sme na západ. Rozhodli sme sa ísť do Bratislavy cez Budapešť. Vyrazili sme v sobotu ráno a pokračovali na Košice a cez hraničný prechod Milhosť do Maďarska. Ďalej smerom na Miskolc a potom po diaľnici M30 na M3 do Budapešti. Pred Miskolcom som sa zastavil na jednej pumpe, no pumpár mi len povedal “Nem Komunikáció” a chcel tým povedať, že mu nefunguje systém na zaplatenie diaľničného poplatku. Tak som pokračoval a zaplatil až na prvej pumpe na diaľnici. Minimum je na 4 dni, pričom to platí do polnoci štvrtého dňa. Stojí to 1170 HUF, platil som kartou. Presne to sme potrebovali. Prejazd Budapešťou bol bez problémov. V sobotu na obed tam vládol kľud. Pokračovali sme po M1 a niekde pri Tatabani sme zastavili na odpočívadle. Dali sme si obed v motoreste a pomocou Geocaching aplikácie pre iPhone som zistil, že sme len 75 metrov od Shantiho cache. Tak sme ju našli a pokračovali sme smerom na Bratislavu. Z domu po Aupark to bolo 502 km, čo nám trvalo približne 5 hodín čistej jazdy a k tomu jedna prestávka na obed.

Cestou domov sme išli v utorok cez Parndorf. Rakúsku nálepku sme nekupovali, išli sme po miestnych cestách. Tak sme z Rakúska vyrazili niekedy pred druhou do Maďarského Hegyeshalom a ďalej po M1 do Budapešti. Cestou sme sa astavili na obed na malom motoreste. Prejazd Budapešťou v utorok podvečer bol tiež v pohode. Išli sme akurát iným mostom. Napojili sme sa na M3, z nej na M30 a od Miskolca po miestnej ceste až do Košíc, kde sme v McDonalde drive-in kúpili niečo na večeru a po diaľnici domov to bol už iba kúsok. Doma sme boli pred ôsmou, takže znova niečo cez šesť hodín s prestávkou na obed a rýchlym drive-in.

Môžem túto voľbu ísť cez Maďarsko odporúčať, hlavne v takomto ročnom období, keď na Slovensku nasnežilo a na horských prechodoch sú problémy. Trasa cez Maďarsko nemá žiaden kritický úsek. Výjazd z Bratislavy na diaľnicu je bez problémov. Väčšina cesty je po diaľnici s výnimkou krátkeho úseku od SK-H hranice po napojenie na maďarskú diaľnicu. Prejazd Budapešťou bol celkom dobre značený, aj keď som kontroloval polohu na GPS. Ide sa širokými štvorprúdovými ulicami s niekoľkými semaformi. V špičke sa môže prejazd natiahnuť možno o ďalšiu pol hodinku, ale vraj existuje aj varianta M0 s diaľničným obchvatom, ktorý sa vyhne mestu. Ďalší úsek mimo diaľnice je od Miskolca po Košice, no cesta je vedená väčšinou mimo dedín a miestami je zvýšená povolená rýchlosť na 110 km/h. Napočítali sme len 4 maďarské dediny (ako sme ich foneticky nazvali Sixó, Asaló, Čobád a Foró) a potom na našej strane spojené obce Kechnec-Seňa, Grajciar a Šebastovce, ktoré sú už časťou Košíc. Košice sa dajú prejsť po mestskom okruhu po štvorprúdových cestách, čo je veľmi rýchle a ostáva už len krátka diaľnica do Prešova. Podľa mňa tých cca 70 km naviac stojí za tú bezpečnosť a pohodu a časovo to môže byť porovnateľné.

Doplnené 2.3.2009 – po Trenkiho komentáre som našiel link na článok v SME – test na cestu z Bratislavy do Košíc 3 rôznymi trasami. Posúďte sami.

noviny s pokladničkou

Včera počas výletu po rakúskom vidieku som si len pripomenul jednu zaujímavú vec, ktorú som už v Rakúsku videl skôr. Chcete noviny? Vezmite si sami. Noviny visia v plastovom púzdre na stĺpe a nad nimi pokladnička, kde hodíte mince. Vyzerá, že to funguje a nekradnú ich a nevylamujú pokladničky. A chcete iné noviny? Na susednom stĺpe budú iné. Videl som ich asi 5 druhov.

Páči sa mi táto krajina.