Zatiaľ som odbehol maratón 8x:

Tak poporiadku, všetko začalo tým, že sme sa znova rozhodli stráviť dovolenku v Principina a Mare. Napísal som Paolovi a opýtal sa, či v tom čase nemajú nejaké preteky. Paolo odpísal, že majú stále mnoho pretekov, ale jedny sú výnimočné.  Nejaká štafeta pre členov miestnych klubov, ale zároveň mi ponúkol, že sa porozpráva s prezidentom (Maurizio Ciolfi) ich klubu a dohodol mi čosi ako čestné členstvo v ich klube Team Marathon Bike Grosseto s možnosťou štartovať  v štafete. Princípom štafety je, že sa členovia náhodne vylosujú. Neviete dopredu, s kým budete v družstve, ktorý úsek pobežíte. To všetko sa zverejní až v deň závodu. No generuje sa to podľa výkonnosti, takže každý musí zadať svoj čas na 10 kilometrov a podľa toho vzniknú náhodné štvorice tak, aby výsledné družstvá boli vyrovnané a každý mal šancu vyhrať. V tom duchu som aj ja nadiktoval môj vtedajší čas na 10km niekde okolo 52 minút. Ostatné sme riešili až na mieste po príchode na dovolenku. Išiel som do malého, ale pre bežeckú komunitu v Grossete významného obchodu running42, kde majiteľ Fabio bol oboznámený, že prídem uhradiť symbolické štartovné 8€ a prekvapivo som dostal dve fľaše vína v krabici potlačenej logom Team Marathon Bike. Jedno z toho bolo víno s etiketou a dátumom štafety. Na etikete bol minuloročný víťaz v cieli a pod tým celá štafeta. Druhé bolo z vily Banfi, fakt skvelé.

Dva dni pred štartom, v pondelok večer, sme si dohodli s Paolom v meste tréning a spolu s Luisou, Tomim a Maťom sme vyrazili na prehliadku trate. Grosseto má historické centrum, pešie zóny, úzke uličky a to všetko obkolesené hradbami. Trať sa krútila kade tade, v jednom úseku vyšla hore na hradby, neskôr cez mestskú bránu von a okolo hradieb z vonkajšej strany, aby sme sa vrátili nazad do centra z opačnej strany.  Celé sme to v kľudnom tempe zvládli za nejakých 22 minút a s Paolom a Tomim sme sa rozhodli dať si ešte jedno kolo, tentokrát som mal viesť ja, či som si to zapamätal.  Nebolo to na 100% ale v podstate som získal prehľad.

Ostatné sa dialo až v deň závodu, v stredu 10. Júla 2013.  V poobedňajších hodinách mali na nástenke na námestí pred duomom a mestským úradom vyvesiť rozlosovanie družstiev.  Tak sme sa vybrali do mesta a videli sme, ako organizátori chystajú priestor štartu a cieľa.

Na nástenke sme zistili, že mám číslo 6D a v družstve nejaký Ivan Sassa z Centro Militare Veterinario Grosseto, na druhom úseku Antonella Ottobrino z ASD 4° Stormo, za ňou Maurizzio Maggiotto z Team Marathon Bike Grosseto a ja pobežím finálový úsek, teda štvrté kolo s finišom do konca závodu. Aj Paolovi vyšlo štvrté kolo. Spolu prihlásených bolo 172 ľudí, takže z toho vzniklo 43 štafiet. Viac sme nepotrebovali vedieť. Vrátili sme sa večer, štart mal byť okolo ôsmej. No taliani mali čas a stále čosi pripravovali.  Tak začala registrácia a urobili to tak, že v jednej obálke mali 4 štartovné čísla a štafetový kolík a to odovzdali len, keď tam boli všetci 4 členovia tímu. Toto trvalo dosť dlho, no zatiaľ parelene bežal program pre deti. Zobrali ich na začiatok cieľovej rovinky a púšťali po jednom, aby si skúsili, aké je to dobehnúť cieľom po koberci, tak tie deti dostali tričká, medailu a postavili ich na stupeň víťazov. Celkom slušne tým zbehla možno aj hodinka a zatiaľ sa rozdali štartovné čísla všetkým účastníkom štafety. Samozrejme mali aj náhradnikov, ak by niekto vypadol. Aj Tomi bol pripravený zaskočiť, no nebolo treba. Po detskom behu ešte chvíľu venovali postihnutým, keď bežci išli pomôcť dokonca tlačiť aj pár vozíčkárov. Radosť v ich očiach bola obrovská. Potom sa už schyľovalo k štartu. No to stále nezačínal závod, ale všetci zúčastnení si išli spolu zabehnúť na zahriatie jeden okruh a zároveň takto prezrieť trať. Po tomto spoločnom čestnom kole už ostali v priestore štartu len účastníci s písmenami A, teda prvé úseky.

Začal samotný závod, vpredu išla policajná motorka s majákmi, za ňou pár chlapcov z bicyklovej sekcie klubu, ako doprovod a za nimi už bežci. Rýchli vyrazili vpred, tí pomalší postupne začali strácať, no na ďalších úsekoch sa to môže otočiť. Náš Ivan bol pomerne rýchly, za pomalého v našom družstve som bol ja. Tak zbehlo nejakých 12 minút a v cieľovom priestore sa zhromaďďovali bežci s béčkami. Zrazu zpoza roha vyšla policajná motorka, za ňou chlapci na bicykloch dali frajersky cieľovú rovinku na zadnom kolese a komentátor hlásil prvého bežca. Postupne čítal ďalších a tí odovzávali svoje kolíky a stihacia jazda pokračovala. Trochu sa to rozťahalo, rýchli sa snažili zväčšiť náskok, pomalší zas nestratiť veľa. Striedanie prebehlo možno za nejakých 6-8 minút a pripravovali sa bežci s céčkami. Ani sme sa nenazdali a znova tu bola motorka. Ja som len stihol ukázať nášmu Mauriziovi, nech sa v cieli pri odovzdávke potom sústredí na moju šiltovku Slovakia. Ľudia boli vo vytŕžení, moderátor znova vykrikoval “pettorale numero xxx” a pomedzi ostatnými sa valila do cieľa aj naša Antonella. Odovzdávky zabavili ľudí, stále sa niečo dialo. Na konci za posledným bežcom to znova uzatvárala policajná motorka a to už som išiel do priestoru výmeny aj ja. Za pár minút sa celé šialenstvo zopakoval tretí krát. Znova motorka, cyklisti a moderátor vykrikoval čísla, no teraz som už aj  ja stál na koberci a čakal, kedy príde pettorale numero sei.  Bolo nás tam vyše 40 s déčkami za číslom. Prví už vyrazili na trať, lebo mali vytvorený náskok. Tí neskorši zas budú mať finišmenov a chcieť za každú cenu stiahnuť stratu.

Tak to prišlo. Náš Maurizio vybehol spoza roha a šprintoval v cieľovej rovinke. Zbadal ma, odovzdávka prebehla v pohode a vyrazil som. Len to neprepáliť. Mal som pocit chvíľu, že som sám. Bežca pred sebou som videl v diaľke. Išiel som osvetlenými uličkami, hore na hradbách bola tma ako v rohu. Na zemi horeli okolo chodníka sviečky a v jednom úseku osvetľovali trať len reflektory zaparkovaného auta. Dole z hradieb a znova do uličiek. Tam niekde okolo mňa presvišťal jeden bežec v neskutočnom tempe. Zrazu sa ku mne z bočnej uličky pridal Tomi a chvíľu ma doprevádzal. Išli sme spolu možno aj kilometer a pri mestskej bráne ma nechal, ja som pokračoval von okolo hradieb krížom cez parkovisko, kde som predbehol skupinku 2-3 bežcov. Cítil som, ako počujem aj za sebou ruch, no radšej som sa neobzeral. Len som si držal svoje tempo a snažil sa dýchať rytmicky každé dva kroky. Skupinka v pozadí kričala “Bravo Paolo” a mne bolo jasné, že Paolo ma čoskoro predbehne. Celý úsek okolo hradieb som ho počul dýchať mi na päty, ale držal som sa svojho. Po návrate do uličiek prešiel okolo mňa, no dobiehali sme ďalších. Nejaká skupinka zjavne vládala menej a pri predbiehaní znova povzbudzovala Paola. Ja som už čosi zaostával, ale blížili sme sa ku križovatke, kde bolo stanovisko Luisy. Keď ma zbadala, povzbudzovala ma a bolo to úžasné, že v Taliansku na mňa kričí niekto menom. Míňal som sa so skupinkou a už ani neviem, kto koho predbiehal, no cieľ sa blížil. Posledná spleť uličiek a tam som bol pripravený, že z predposlednej uzučkej uličky sa vybieha kolmo do cieľovej ulice. Posledná zátačka vľavo a šprint. V tejto fáze som za sebou znova počul kroky, ako sa niekto snaží ma predbehnúť, ale tu som sa nedal. Udržal som dvojsekundový náskok a ani som sa neobzeral, sústredil som sa len na cieľ. Tam ma spoločne čakali Anntonella a Maurizio z môjho tímu. Boli veľmi radi. Nevedeli veľmi anglicky, ale Maurizio mi povedal, že on odovzdával 15-ty a že ja som stiahol 5 miest a teda sme skončili na desiatom mieste. Keď som potom analyzoval spätne výsledky, tak sa mi to nezdá, skôr ako keby som aj nejaké miesta stratil, ale fakt neviem. Ostal mi len úžasný zážitok a skvelý pocit z celého večera.

V cieli som sa vydýchal a dostal som sa k Vierke a chlapcom. Paolo nakoniec vybojoval siedme miesto a ušiel mi o 17 sekúnd, no medzi nami ešte dobehli ďalší dvaja. Postupne dobiehali ďalší, no netrvalo to dlho. Všetky tímy dobehli v priebehu 6 minút.  Závod sa ukončil a začali vyhlasovať výsledky. Prezident klubu prišiel s dodávkou, v ktorej bolo množstvo cien a myslím, že ocenili 15 štafiet. Aj my sme teda išli na pódium a dostali sme ruksaky Mizuno a nejaké ďalšie drobnosti. Vtedy som ešte nemal tenisky Mizuno, tak som sa rozhodol, že ho dám Erikovi. No pár dní na to som zašiel za Fabion do jeho obchodu a spolu sme vybrali nové tenisky, voľba vyšla práve na Mizuno Wave Enigma 2. Najbližší závod bol už v sobotu, ale o tom inde.

Bol to výnimočný večer a skončili sme na zmrzline a keď sme sa lúčili, bola takmer polnoc. Ale to sú taliani a ich nočný život. Rád by som sa tam ešte vrátil.

Pár čísiel na záver z časov jednotlivcov a štafiet:

1. najrýchlejší úsek 11:36 (tempo 3:08)

29. Ivan 13:49 (3:44) (-1 sekunda voči nahlásenému tempu)

71. Antonella 15:03 (4:04) – 2. medzi ženami (+5 sekúnd nad nahlásené tempo)

105. Maurizio 15:55 (4:18) (+4 sekundy nad nahlásené tempo)

133. Igor 16:37 (4:29) (-16 sekúnd pod nahlásené tempo, ktoré mi vypočítali na 4:45)

172. najpomalšia 22:50 (6:10)

- víťazný čas štafety č. 23 – 0:58:49 (priemerné temppo 3:58)

- náš čas na 10. mieste –  01:01:24 (priemerné tempo 4:09)

- čas poslednej štafety č. 18 – 01:04:41 (priemerné tempo 4:22)

]]> https://igi.sk/staffetta-di-canapone-race-report/feed/ 0 https://igi.sk/sledovanie-aktivity-recenzia-jawbone-up-3-mesiace-pouzivania/ https://igi.sk/sledovanie-aktivity-recenzia-jawbone-up-3-mesiace-pouzivania/#comments Sun, 17 Nov 2013 20:59:55 +0000 http://igi.sk/?p=1302 Aktivity treker je zariadenie na sledovanie dennej aktivity na základe 3D akcelerometra, snímača pohybu. Viac som napísal v recenzii na Shine od Misfit, no tu chcem zhrnúť moje skúsenosti s používaním náramka Up od firmy Jawbone.

Čítal som o náramkoch a pôvodne ma lákal Nike Fuelband, keďže som veľa behal s použitím senzora Nike Plus v teniskách, prípadne s aplikáciou Nike Running v iPhone. Aplikácie Nike ma zaujali hlavne možnosťou sledovať priateľov a súťažiť s nimi. Mať možnosť porovnať svoje aktivity s inými. V júni som dostal náramok Jawbone Up ako darček od kamaráta Rasťa. V balení bol samotný vkusný náramok a kábel umožňujúci dobíjanie cez USB. Stiahol som aplikáciu cez iTunes Apple Store a priradil ju k náramku. Náramok má dva konce a je pružný, takže sa ľahko natiahne na zápästie. Na jednom konci je tlačítko, ktorým sa prepínajú rôzne režimy fungovania, ako režim spánku, aktivita, zdriemnutie, prípadne sa dá skontrolovť stav, ktorý sa zobrazí rozsvietením či rozblikaním jednej z dvoch LED (symbol slniečka a mesiačika pre aktivity, prípadne nočný režim). Na druhom konci náramku s nápisom Jawbone je krytka, pod ktorou je 3,5 mm konektor. Ten sa strčí do iPhonu a synchronizuje sa s aplikáciou. Konektor sa taktiež strká do krátkeho káblika, redukcie na USB pre nabíjanie batérie. Výrobca píše približno o desiatich dňoch výdrže, no ja som používal náramok počas prípravy na maratón dosť intenzívne a dobíjal som ho cca raz za 6-7 dní. Po troch mesiacoch sa niečo stalo batérii. Vybil sa mi úplne a odvtedy batéria vydrží sotva 6 hodín a teda náramok je už nepoužiteľný.  Keďže som ho dostal a bol kúpený v USA, tak veľmi nemám možnosť ho reklamovať a preto som si kúpil Shine.

 Screenshoty

Nastavenie denných cieľov pre spánok a pohyb:

Zobrazenie spánku a prejdených krokov denne, týždenne a mesačne:

Shine

SHINE od Misfit Wearables

Prvý krát som o Shine čítal na blogu Macblog začiatkom augusta. Bol som vtedy už dva mesiace aktívny používateľ náramku Jawbone Up. Za zariadením Shine je John Sculley, bývalý riaditeľ Apple. Tak som očakával, že by to mohlo byť dobré. Poslal som link Maťovi a povedal som si, že sa snáď dočkám nejakej príležitosti, ako sa s tým stretnúť. Vyzeralo to z promo videa a homestránky, že Shine sa nemusí nabíjať a synchronizuje sa s iPhonom cez bluetooth, čo by mohlo byť pohodlné. Vyzeral tak jednoducho.

Keď som sa v októbri rozhodol, že pôjdem do Las Vegas, znova som si spomenul na Shine. Okrem toho môj Jawbone Up bol už pokazený, tak som si plánoval kúpiť niečo nové. Zistil som, že Shine sa už predáva v Apple storoch a že v Las Vegas sú tri a všade ho majú skladom. Tak som išiel do Apple storu a jeden kúpil. Ponáhľali sme sa, tak to bolo veľmi rýchle. Zobral som ho a zaplatil kartou čosi cez 100 USD. V krabičke bol Shine, náramok na nosenie na zápästí, klip pre nosenie pripnutím napríklad na sako alebo nohavice, baterka CR2032 a nástroj na otvorenie.

Shine je velký asi ako 2 EUR minca, trošku hrubší (27,5 mm v priemer s hrúbkou 3,3 mm a váži 9,4 g). Je celý kovový, z nejakého leteckého hliníka, ktorého prevedenie pôsobí profesionálne. Môj je kovovo sivý, no vraj sa robí v iných farebných odtieňoch. Nástrojom sa otvorí, odklopí sa víčko a do vnútra sa vloží baterka. Víčko sa zatlačí nazad. Je to vyrobené vodotesne, čo je výhoda oproti konkurencii a je možné trekovať aj plávanie. Po obvode je 12 LED svetielok, podobne ako na ciferníku hodiniek. Tými ledkami vie Shine ukázať čas, denný progres, prípadne iné stavy. Ledky svietia cez malé dierky, akoby sitko vyvrtané laserom, kde je spolu 1560 dierok tak malých, aby nimi prešlo svetlo, ale neprešla voda. Ja som Shine založil do priloženého gumeného náramku a dal si ho na ľavú ruku. No je možné ho pripnúť aj na topánku, prípadne oblečenie. Existuje aj príslušenstvo pre nosenie na krku. V aplikácii sa nastaví, kde je Shine umiestnený, aby boli data presnejšie vyhodnocované. Aplikácia je dostupná cez Apple Store.

Inštalácia

Inštalácia je jednoduchá, no aj tak som to nejak dokázal zblbnúť. možno je to aj tým, že produkt je ešte mladý a neustále ho vylepšujú. Založil som batériu a stiahol aplikáciu do iPhonu. Potreboval som založiť účet a dal som tam mailovú adresu. Ničo ale zblblo a nedokončilo sa správne. Dôvod môže byť v tom, že som bol na kombinácii roamingu a wifi a internetové pripojenie bolo nestabilné. Tak som si nejak poplietol Sign In a Sign Up a chcel som vytvoriť ďalší účet. Zariadenie sa mi nedovolilo spojiť, stále tvrdilo, že už je priradené k inému účtu, pričom sa nedokázalo spojiť. Nevedel som, čo s tým. Googlil som a zistil som, že bude najlepšie ísť naspúť do Apple Storu popýtať ich o radu, alebo nejaký reset.

Reklamácia

Toto bola skvelá skúsenosť, aj keď možno moja chyba, no aplikácia by to mala vedieť ošetriť. Keďže sa mi to nedarilo dobre spojiť s aplikáciou, na druhý deň som znova zašiel do Apple Storu. Bol to iný obchod, ake ten, kde som ho kúpil. Vysvetlil som prvej asistentke, čo potrebujem a ona mi ukázala černošku Susan, ktorá mi vraj pomôže. Vysvetlil som jej problém a ukázal v aplikácii. Čosi mi poklikala po iPhone, povypínala iné aplikácie a videla, že to nejde. Tak si popýtala kreditku, ktorou som to platil deň predtým. Na základe tejto kontroly zobrala z regála ďalší kus, na pôvodný nalepila nejakú nálepku a odložila do bedničky. Nový kus som rozbalil, založil baterku a urobil synchronizáciu, tentoraz bez problému. Celý reklamačný proces trval asi 5 minút. Celé to začalo fungovať a tak sme ešte kúpili druhý kus pre Maťa.

Aplikácia a fungovanie

Aplikácia má nastavenia Settings, kde sa nastavia jednotky, pre nás kilogramy a metre. Ďalej v osobnom profile sa nastaví dátum narodenia, pohlavie, výška a váha a na základe týchto údajov potom algoritmus vyhodnocuje kalórie. V menu nastavenia denného cieľa My goal sa nastaví cieľový počet bodov – prednastavená hodnota je 1000, čomu odpovedá približne 1,5 hodiny chôdze, prípadne 30 minút behu alebo 45 minút plávania (v krokoch je to zhruba 10000 krokov). Na začiatku som chcel byť frajer a dal som si 1500. Nebol to problém dodržať v aktívny deň, keď som išiel behať. Ale v bežný deň je 50% nad štandard už veľmi veľa a tak som postupne znížil svoj denný cieľ na po prvom týždni na 1200 a nakoniec nazad na prednastavených 1000. Synchrnizácia sa robí cez Bluetooth 4.0, teda bezdrôtovo s veľmi malým výkonom, čo žerie málo baterky a funguje na pár centimetrov. Stačí Shine priložiť bližšie k displeju, prípadne  držať iPhone v tej ruke, na ktorej je náramok. Po zapnutí aplikácie sa vykoná sync automaticky, no dá sa vyvolať aj z menu. Funguje to jednoducho a intitívne. No dva krát sa mi ho podarilo zblbnúť, keď som aplikáciu spustil aj na iPade. Dve zariadenia vyvolali zmätok a zresetoval sa mi v ten deň denný stav. Preto odporúčam používať len na jednom zariadení, najlepšie na iPhone. Aplikácia je pomerne jednoduchá, graficky príťažlivá. V krúžku zobrazí aktuálny stav bodov daný deň a po obvode progres, teda pomernú časť k dennému cieľu (napríklad 856 z 1000 bodov). Na kliknutie prepne zobrazenie na kroky, kalórie a kilometre (napríklad 11246 krokov, 2318 kalórií, 6,6 km). V dolnej časti je graf dňa kreslený čiarou na časovej osi 0-24 hodín, pričom so zvýšenou aktivitou ide čiara vyššie. Pri behu to teda nakreslí takú špičku dohora. Vysunutím grafu dohora sa zobrazia ďalšie farebné štvorce, ktoré zobrazujú rôzne aktivity, spánok, dosiahnutie cieľa počas dňa, osobný rekord, presun v časových pásmach atď. Pri klepnutí na jednotlivý štvorec sa zväčší a zobrazi ešte nejaký detail. Napríklad pri aktivite jej trvanie a body (Very Active 14:45 – 15:49 1,1 hod. 419 bodov). Pri klknutí na info o spánku zobrazí čas a hore zmení graf spánku (napríklad 23:53 – 06:39, total 6:46, deep sleep 1:39), teda počíta celkový spánok a z toho hlboký spánok. Pri kliknutí na týždňový pohľad sa podobne v kruhu zobrazujú týždňové hodnoty vždy od pondelka (napríklad 8646 z 7000 bodov, a po kliknutí  69026 krokov, 16220 kalórií, 43,5 km). Graf zobrazuje čiaru bodovej hodnoty v týždňovej časovej osi označenej skratkami dní MTWTFSS, pričom ju porovnáva s čiarkovanou čiarou priemeru. Po vytiahnutí grafu dohora za zobrazia aj tu štvorce, no s hodnotou percentuálneho splnenia cieľa pre jednotlivé dni a celkové porovnanie aktuálneho týždňa s predchádzajúcim týždňom. Aplikácia zatiaľ neumožňuje funkcie sociálnych sieti, nevytvára vzťahy s inými používateľmi. To sa očakáva, že by mohlo prísť v najbližšej dobe. Momentálna verzia je 1.5.0.  Samotné používanie Shinu je jednoduché, len ho nosím na ruke. Ak na neho dva krát poklepem, tak ukáže čas pomocou 12 lediek, Zasvieti kríž ciferníka slabším svietením lediek v polohách 12, 3, 6 a 9 hodín, tak silnejšie zasvieti celú hodinu a potom zabliká 4 krát na pozícii minút. Keďže je lediek 12, tak čas ukazuje s presnosťou 5 minút. Po zobrazení času zobrazí denný progres rozsvietením lediek od polohy 12, 1, 2, 3 atď, pričom počet lediek zobrazuje denný progres pomerne k maximálnemu počtu 12. Teda napríklad zasvietenie 4 led znamená štvrť denného cieľa. Pri splnení cieľa sa rozsvietia všetky a chvíľu blikajú od radosti dokola. V nastaveniach aplikácie ide prepnúť, či sa má zobraziť najprv čas a potom progres, alebo naopak. poklepaním tri krát sa dá na vedomie, že nasleduje aktivita (aj keď bez toho ju aj tak rozozná), aktivita sa neskôr počas dňa dá zmeniť na inú, teda defaultná chôdza alebo beh sa dajú zmeniť na futbal, tenis, plávanie alebo cyklistiku. Tým istým poklepaním tri krát sa Shine prepne do režimu spánku, čo rozpozná, keďže pohyby sa ukľudnia. Akceptovanie poklepania zobrazí rozsvitením Led 3x za sebou od 6 na obe strany po 12, animácia svetielok je efektná. Ráno po spánku zistí aktivitu sám podľa pohybu a vyhodnotí spánok. Pri synchronizácii zas blikajú ledky pomaly do kruhu každá druhá. Je to celé efektné a názorné.

Screenshoty

Zobrazenie cestovania v čase – čas sa synchronizuje z iPhonu, ktorý automaticky rozozná zmenu časového pásma. Tu je deň, keď som letel z Las Vegas domov a posunul sa o 9 hodín.

Zobrazenie bežného dňa – toto je deň v Barcelóne vrátane ranného plávania.



Zobrazenie spánku mi pripadá veľmi vkusné. V prehľade dňa je ráno slničko s časom vstávania a večer mesiačik s časom spánku. Pri kliknutí sazobrazí spánok na časovej osi, pričom sa dá rozoznať hlboký spánok. Vo zväčšenom štvorci vidno celkový čas spania.



Osobný rekord (personal best) sa zobrazuje samostatnou ikonou. Pri kliknutí na ňu sa zväčší a zobrazí hodnotu.
<


Nepretržité spnenie denného cieľa sa zobrazuje ohníkom s počtom dní.

Míľniky, rekordy

Tu doplním, keď bude niečo nové (stav k 16.11.2013):

• 20.10.2013 – začiatok používania – 1181 bodov, prvý splnený cieľ
• 21.10.2013 – prvý zaznamenaný spánok 01:18 – 06:21, 4:56 hodiny, z toho 1:58 hlboký spánok,
• 21.10.2013 – prvý personal best 1592 bodov
• 21.10.2013 – prespal som takmer celý svoj najdlhší let – 21:36 – 6:24, spolu 7:47, z toho 5:09 deep sleep
• 22.10.2013 – cestovanie v čase 9 hodín vopred (San Francisco – Frankfurt)
• 25.10.2013 – prvý krát mi zblbli data synchronizovaním na iPad
• 26.10.2013 – prvé plávanie na pláži v Barcelone – 8:04 – 8:32 – 850 bodov
• 26.10.2013 – druhý personal best 2347 bodov
• 27.10.2013 – časový posun 1 hodina dozadu – zmena letného času
• 01.11.2013 – prvý Achievment – prejdených 80 kilometrov = 2 maratóny od začiatku používania
• 01.11.2013 – zatiaľ najdlhší zaznamenaný spánok – 22:26 – 6:57 – 8:23 hod, z toho 2:42 deep sleep
• 02.11.2013 – tretí personal best 2450 bodov
• 03.11.2013 – druhý krát mi zblbli data synchronizovaním na iPad
• 15.11.2013 – 2066 bodov za jeden beh s Erikom 52 minút
• 15.11.2013 – štvrtý personal best 2918 bodov

Streak – nepretržité splnenie denného cieľa

1.11.2013 som si povedal, že by som sa mohol pokúsiť držať splnenie denného cieľa 1000 bodov napríklad 100 dní nepretržite. Darí sa mi to, no 3.11. mi zblbli data a teda mi to začalo počítať od začiatku. 6.11. si to aplikácia všimla a napísla mi, že mám 3 dni streak teda počíta od 4.11. Momentálne mám 13 dní.

Týždenné data

• 11.11-17.11.2013 týždenné maximum 11177 bodov (89700 krokov, 19797 cal, 57,1 km) – 14 dní streak

Linky

Misfit Wearables – domáca stránka produkru

Aplikácia v Apple Store

Článok na blogu Macblog

]]> https://igi.sk/sledovanie-aktivity-shine-prve-dojmy-po-4-tyzdnoch/feed/ 0 https://igi.sk/treshold-pace-beh-na-hranici-anaerobneho-prahu/ https://igi.sk/treshold-pace-beh-na-hranici-anaerobneho-prahu/#comments Fri, 13 Sep 2013 09:19:34 +0000 http://igi.sk/?p=1218

Pred týždňom som bol na vyšetrení u športového lekára. Zaujímali ma hodnoty spojené s dýchaním a srdcovou činnosťou pri záťaži.Najprv ma povážili, pomerali, chvíľu som dýchal do nejakej rúrky a na obrazovke to kreslilo sínusovku. Tak som išiel na bežecký pás. Dali mi kopu prísaviek na sledovanie EKG a masku na tvár kvôli meraniu dýchania. Lekár skontrolovali  EKG v kľude a pustil pás. Povedal som mu, že moje bežné tréningové tempo je okolo 5:30 min/km, teda tomu odpovedá 11 km/h. Tak začal na páse s rýchlosťou niekde okolo 9 km/h. Bola to pohoda, len v tej maske sa blbo dýcha. Tak pridával približne po minúte vždy jeden kilometer hore. Na dvanástke sa ma opýtal, či ideme ešte jednu minútu. Kývol som, tak dal 13 km/h a to som už fakt musel makať a sústrediť sa na pravidelné dýchanie – nádych na dva kroky a výdych na dva kroky. Ak by mu to presne fungovalo, tak tomu odpovedá tempo cca 4:37, ktoré bežne už nebehám. Po minúte to zastavil, že stačilo. Vraj by sme niekedy na budúce mohli ešte skúsiť aj 14 km/h, čo je u mňa už šprint na úrovni maximálneho tepu, ale to už až tak nepotrebuje.

Stručný záver tohto testu bol, že anaeróbny prah mám niekde okolo tepu 166/min. Čo to v praxi znamená? Navrhol mi tréningové pásma:

• regeneračné pásmo (aeróbny prah): PF 105-110/min.
• zmiešané pásmo (vytrvalostný tréniing na udržanie funkčnej zdatnosti): PF 147-158/min.
• anaeróbny prah (tréning na rozvoj vytrvalostných schopností): PF 164-168/min.
• anaeróbne pásmo (krátkotrvajúce intenzívne rýchlostné cvičenia): PF 171-178/min. Medzi cvičeniami pauza poklesu PF na 110/min.

A teraz v naozajstnej praxi:

Pripravujem sa na maratón podľa tréningového plánu Garminu. Ten mi navrhol treshold pace run, teda beh na úrovni anaeróbneho prahu, a to tak, že by som mal ísť 25 minút v ľahkom tempe (easy pace) a potom 20 minút na úrovni prahu (treshold pace) a na záver znova 25 minút easy pace – spolu cca hodinu a desať minút. Tak som si povedal, že to otestujem na trati Kaufland – Veľký Šariš, ktorú behávam cca o 3-4 minúty pomalšie a má to cez 12 km. Zavolal som Erika a zároveň mi požičal snímač pulzovej frekvencie. Išlo mi o to skonfrontovať môj beh podľa pocitu s tým, čo ukáže meranie a či to zapadne do navrhovaných tréningových pásiem. Dal som si hrudný snímač a hodinky som nechal Erikovi. Ak beží meter vedľa mňa, tak to funguje a čísla vidí on. V kľude pri aute som mal PF 64/min. Začali sme behať a ustálili sme sa na takom konverzačnom tempe, keď nejdem veľmi pomaly, ale vládzem rozprávať. Bolo to tempo niekde pod 5:35 min/km a PF ukazovala väčšinou 148/min. Po 25 minútach sme zrýchlili a dohodli sme sa, že už nebudem veľmi rozprávať. Ani by som až tak nevládal. Dýchal som rytmicky dva kroky nádych dva kroky výdych a išlo sa mi dobre. Bol som prekvapený, že je to dosť rýchle, keď mi kilometre postupne ukazovali tempo okolo 4:50 min/km. Tep sa ustálil niekde na PF 167/min, čo presne sedelo s údajmi od lekára a v tomto pásme som chcel byť. V kopčeku pri Marakane vybehlo maximum na 171/min. 20 minút zbehlo, nebolo to veľmi ľahké, ale dalo sa to udržať. Tak sme znova spomalili a tep sa hýbal okolo 148/min., miestami do 151/min. Dobehli sme do cieľa v čase pod hodinu a 5 minút, čo je len 35 sekúnd nad rekordom. No nebolo cieľom lámať rekordy, ale pomerať frekvencie. Po dobehnutí sme prišli k autu a tam som počkal, či mi klesne tep cca za 2 minúty. Klesol pomerne rýchlo a tak sa ustálil okolo 110/min., pričom na chvíľu bliklo aj 108. Tak som si dal dole snímač. Bola to zaujímavá skúsenosť a potvrdila meraním, že moje pocitové hodnoty a tréningové pásma sú v súlade s odporúčaniami lekára. Tak znova budem pokračovať bez snímača. Bežne ho nepotrebujem.

Na záver vďaka Erikovi za poskytnutie snímača a pomoc a spoločnosť pri behu.

A tu je záznam v Garmin Connect.

Cestou z Prešova sme sa zastavili najprv na Dechtároch, len sme sa stretli a pokecali s Evkou, Peťom a mamkou, ktorí sa vracali z dovolenky. Popri tom som zalogoval cache, kde Peťo parkoval len asi 5 m od nej. Pokračovali sme do Vlkolínca, kde sme sa poprechádzali a tiež našli cache, Wolfenstein. Stretli sme frco tím pri cache, vymenili SWG. Páčilo sa nám tu. Cestou z Vlkolínca sme sa zastavili na obed na Vlčom dvore hneď vedľa hlavnej cesty. Boli sme tu prvý krát, no jedlo aj obsluha boli fajn. Súhlasím s tipom Borisa cez FourSquare, že baraní guláš = nebíčko v papuľke. Pokračovali sme do Bystrice a najprv sa ubytovali v Luxe. Z vybavenia hotela stále dýcha socializmus. Už aj zrekonštruované je staré. Boli sme traja s Tomim a Vierkou, tak sme mali takú dvojizbu, ktorá bola dosť veľká. Len tá krivá podlaha zakrytá prastarým špinavým kobercom, otrhané kreslo a stolička, popraskaná dlažba v kúpeľni. Aspoň že bolo teplejšie, ako pred rokom, keď sme sa dožadovali kúrenia a nevyšlo. Ale zas jedna noc v centre diania, bezproblémové parkovanie a dobrá cena, tak prečo nie.

Išli sme sa zaregistrovať. Registráciu preložili tento rok na námestie do budovy radnice, čo sa mi celkom páčilo. Vyzdvihli sme si štartovacie balíčky pre nás a aj pre Maroša, dali sme si ovocnú šťavu od sponzora a presunuli sa na námestie na kávu a drink. Posedeli sme na slniečku a bolo tam fajn, taká pohodová atmosféra. Keď slniečko začalo zachádzať za budovu, tak sme sa išli prejsť do Európy, kde bolo maratónske Expo, teda zopár stánkov s vybavením pre bežcov. Ja som skončil v Mizuno, kde som si kúpil kraťasy. Tak sme sa vrátili do Luxu, kde už prebiehala Pasta Party. Išli sme tam s Tomim. Kuchár pri vstupe vyzeral, že ho veľmi neteší, že je v práci aj v sobotu. Dal nám špagety a omáčku s mletým mäsom. Bolo to v salóniku, kde boli veľké stoly a celkom dosť ľudí. Zjedli  sme cestoviny a odišli, o nič iné tam veľmi neišlo. Tak sme si večer ešte dali ľahkú večeru v meste v pizzerii. Cestou na námestí ešte búšila nejaká kapela na pódiu, no hluk nám viac vadil. Tak sme išli spať, aby sme boli ráno čerství a pripravení.

Ráno sme vstali a išli na raňajky okolo pol osmej. Ja som si dal čosi ľahšie, Tomi aj nejakú slaninku. Maroš pil len čaj a džús. Tak sme sa vybrali do mesta na námestie. Bolo tam 6 prenosných záchodov a pomerne dosť ľudí, tak sme tam ešte stáli aj cez hymnu a do sektoru pre bežcov na štarte sme prišli minútu pred štartom. Tak zaznel výstrel a okolo 600 bežcov sa pohlo. Nie je to tak veľa, ako na veľkých masových podujatiach, tak nám trvalo dostať sa na štartovú čiaru len 38 sekúnd. Tam som si zapol vlastné stopky na svoj čistý čas. Mal som Garmin Forerunner 10 s nastaveným automatickým intervalom po každom kilometri. Cieľ zo začiatku bol držať tempo spolu s Marošom na čas pod dve hodiny, teda niečo kolo 5:40. Trochu nervózny začiatok, tlačenica, no nenechali sme sa uniesť a prvý kilometer ukázal 5:45, druhý 5:31. Postupne sa stabilizovalo tempo a tretí a štvrtý kilometer mi ukázalo na sekundu rovnako 5:39, čo bolo skvelé. Toto sme držali a prišlo prvé občerstvenie, kde Maroš trochu zaostal. My sme stále držali potrebné tempo a Tomi sa obzeral, no Maroš sa nedoťahoval. Išli sme tak po otočku na 7. km, cestou sme videli čelo závadu. Vpredu išiel sám polmaratónec s veľkým náskokom, za ním ešte jeden alebo dvaja a až tak dvaja černosi na čele maratóncov. Neskôr sme stretli aj Erika a zakričali naňho. Po otočke sme spomalili, či nepočkáme Maroša. Strácal už skoro trištvrte a my sme spomalili takmer na 6 minút na 8. kilometri. Zhodnotili sme situáciu, že takto by to nešlo zabehnúť pod dve hodiny a rozhodli sme sa zrýchliť. Desiaty kilometer sme už išli za 5:02 a medzičas na 10km bol okolo 56 minút, čo bolo o 5 minút menej, ako pred rokom, keď som išiel celú prvú desiatku pomaly. Tak sme išli spolu s Tomim rýchlo, no hovoril som mu, že sa nemusíme plašiť, že máme ešte pol závodu pred sebou. Aj tak sme držali tempo niečo cez 5 minút a prišli uličky s kopčekmi. Bola to taká zaujímavá časť trate, kde sme predbiehali veľa ľudí. Dole Mičinskou cestou z najvyššieho bodu trate sme to poriadne rozbalili a dosiahli sme najrýchlejší kilometer 4:39. Tak sme sa vrátili cez rieku znova do centra a to sme už počítali kilometre smerom do cieľa, už len asi 5km. Čakal nás ešte kopček nazad smerom na námestie k Barbakanu. Posledné ťažšie stúpanie na 18. kilometri je našťastie krátke a tak znova rovinka a klesanie dole, kde sme zase dali 2 kilometre v tempe pod 5 minút. Tomi sa ma pýtal, aký máme čas a ja som mu povedal, že výborný. Nepozeral som, len som vedel, že týmto tempom to máme hlboko pod úrovňou môjho osobného rekordu. Po poslednej ostrej zátačke nás už čakalo len finálne cca 400 m stúpanie hore Dolnou ulicou do cieľa na námastí. Tak sa Tomi vybral finišovať a ja som udržal svoje rýchle tempo, no aj tak mi ušiel o takmer pol minúty. Cestou nám už z chodníka kývala Vierka s Erikom. Dobehli sme v pohode, bol to krásny závod. Na tabuli som videl pri mojom mene oficiálny čas 01:53:24, o čom mi prišla takmer okamžite SMSka. Nakoniec oficiálny čistý čas je 01:52:46, teda zlepšil som si osobák o viac ako 4 minúty.

V cieli sme dostali peknú kovovú medailu. Tu sa teda organizátori dosť polepšili. Tá červená umelá placka z minulého roka bol dosť omyl. Odovzdal som čip, zobral som si jablko a napil sa minerálky a išli sme von zo sektora cieľa. Prišla Vierka, urobili sme si pár fotiek a pomaly sme išli čakať Maroša. Nakoniec dorazil v čase 2:16:47, sedem sekúnd pomalšie ako pred rokom. Erik bol v Bystrici prvý krát, tak si takmer vyrovnal osobák v čase 01:41:03 (chýbalo 12 sekúnd). Tomiho prvý čas je 01:52:19. Zároveň zrýchlenie po ôsmom kilometri  pre mňa znamenalo zlepšenie osobného rekordu na 10 km na 50:22. Začali sme predbiehať ľudí, ktorí boli pred nami, kým sme išli pomaly. Od medzičasi na 7. km do konca pretekov sme predbehli cca 120 ľudí.

Tak sme sa ešte vrátili do cieľového sektoru a uvedomil som si, že komentátor hlási, že sa blížia víťazi maratónu do cieľa. Tak dobehli dvaja černosi. Zakývali sme im, keď prešli okolo nás. Tak nás napadlo ísť sa s nimi odfotiť. Unavení si sadli na kameň oplotenia a prišli sme k nim. Tak som sa prihovoril víťazovi, že je z Kene. Povedali sme mu, že sme boli s Marošom v Keni. Spomenuli na Namangu a Amboseli, on nám zas vysvetlil, že je od mesta Eldoret, kde je nadmorská výška cca 2100 m.n.m. Predstavil nám tiež jeho etiópskeho kamaráta Erkola Ashenafiho a rozlúčili sme sa. Bola to pekná bodka za vydareným podujatím, len trochu nechápem organizátorov, že sa viac o víťaza nik nezaujímal.

Link na záznam behu v Garmin Connect zariadením Forerunner 10.

Výsledky:

Polmaratón:

• 1. Róbert Valíček – 01:14:40 z 327 mužov a 71 žien
• 109. Erik Chrenko 01:41:03 – (29. v HM40 zo 73)
• 203. Tomáš Bilák 01:52:19 – (126. v HM18 z 206)
• 211. Igor Bilák 01:52:46 (48. v HM40 zo 73)

Maratón:

• 1. Elisha Kiprotich Sawe – 02:32:31 z 91 mužov a 14 žien

Prvý rýchly úsek som pridal a ešte využil aj klesanie dole kopcom. Chcel som ísť určite v tempe pod 5 minút. Nakoniec to bolo niekde okolo 4:30. Je to makačka, ale keď pozriem na hodinky a vidím, že ešte 20 sekúnd, tak zatnem zuby a potiahnem. Potom 90 sekúnd na vyklusanie zbehne raz dva a otáčam to nazad smerom k autu. Od druhého úseku už stláčam aj medzičas, aby som mal lepšie data. Takto to opakujem, pričom sa pristihnem, že keď pozriem na hodinky, tak do konca úseku je postupne vždy ďalej. 3 minúty dokážu byť fakt dosť dlhé. Posledný piaty úsek vychádza okolo kostola za Družbou a posledné vyklusanie mi vyšlo takmer presne k štartu. Keď prebieham miestom štartu, tak mi ostáva ešte posledných 10 sekúnd pomalého behu, spolu ani nie 38 minút. Fajn tréning. Pre rekapituláciu 5 rýchlych úsekov po 3 minúty bolo v tempe 4:30, 4:27, 4:31, 4:45 a 4:51 , čo je hodne rýchlejšie ako moje 10k tempo, ale keď mi išlo, tak čo narobím.

Tu je záznam na Garmin Connect.

Záznam behu na Garmin Connect.

Prvý krát som to behal s Erikom niekedy pred rokom a pol za 56:14, potom v zime aj necelú hodinu. Mal som zaznamenaných 9 behov na tomto úseku, pričom najlepší bol z júna za 51:37. Teraz sme vyrazili v pohode a rozprávali sa, lebo sme dlho neboli spolu. Zo začatku som mal pocit, že ideme rýchlo, no nejak sa to stabilizovalo a hodinky mi ukazovali kilometre niekde okolo 5:00, niekedy aj pod 5 minút, to hlavne dole kopcom. Tak sme si išli v pohode tri kolá a keď sme míňali cieľový stĺpik, tak bol čas určite pod 50 minút, niekde okolo 49:50. Podľa vzdialenosti som povedal Erikovi, nech pokračujeme, kým mi hodinky nenapočítajú 10 km, aby mi zaznamenali čas aj pre túto vzdialenosť. Tak sme pokračovali ďalej zhruba až ku kostolu. Po pípnutí desiateho kilometra som zastavil stopky a bolo z toho 50:47, nový rekord na 10 kilometrov. Takúto desiatku nemám ešte zaznamenanú počas môjho trojročného behania. Doterajší najrýchlejší čas bol 51:27 na cyklistickom chodníku Kaufland – Veľký Šariš z 27.5.2013, kde sme na našej trati dali zatiaľ najlepší čas 1:05:31. Myslím, že aj ten v najbližšom čase padne, lebo forma je dobrá. Tak držte palce. MMM sa blíži, necelých 11 týždňov.

Záznam behu v Garmin Connect.

Bolo to lepšie, ako som si pôvodne myslel. Spolu som si dal teda v tomto tréningu 22 kôl, z čoho 15 bolo rýchlych a 7 pomalých – 6,6 km. Garmin to spočítal na 6,72km, no prekvapuje ma jeho presnosť. Tých 12 metrov naviac vidno aj na tracklogu ako také vybočenie vpravo, no nie je to chyba, to som len v prvom pomalom úseku išiel kopnúť jednému chlapíkovi loptu K tomu 3 kolá ako rozcvička predtým, teda spolu 7,5 km a príjemná trištvrte hodinka.

V Garmine som týmto tréningom pripísal pár osobných rekordov, keďže je ešte nový a toto bol prvý takýto beh:

• rekord na 1 km – 4:32
• rekord na 1 míľu – 7:25
• rekord na 5 km – 23:53

 A tu je link na záznam behu v Garmin Connect.

]]> https://igi.sk/intervalovy-beh-pyramida/feed/ 1