London – Mind the Gap
Už je to vyše roka, čo sme boli v Londýne, no Ďuro ma poprosil o nejaké tipy z našej návštevy, tak to skúsim zosumarizovať.
Leteli sme z Popradu zo Sky Europe niekedy poobede. Autá sme nechali zaparkované pred budovou letiska. Pristáli sme na letisku Stansted. Odtiaľ ide priamy vlak na stanicu Liverpool station. Trochu sme zisťovali, ako si kúpiť lístky a po pár anglických vetách sa ukázalo, že pani za okienkom je češka. Cenu si nepamätám, ale bolo to niečo okolo 8 libier. Momentálne sa už od nás lieta na iné letisko, ale predpokladám, že tam bude podobná doprava na nejakú stanicu metra v Londýne nazývaného Underground. Po príchode na stanicu sme sa museli zorientovať, aké sú lístky na metro. Kúpili sme trojdňový, len pozor na to, nie je to 3x 24 hodín, ale deň do polnoci a ďalšie dva k tomu. My sme mali 3 nocľahy, takže štvrtý deň sme kúpili jednorazový lístok. Náš hotel bol pri stanici Earl’s court, čo bolo na okraji prvého pásma. Londýnske metro bolo výborne značené, počas jazdy na niektorých trasách hlásili dokola nasledujúce zástavky, ktorých názvy su opakovane popísané na staniciach, že ich vidno z okna, keď vlak vchádza do stanice. Linky sú označené farebne, dokonca na niektorých linkách boli tyčky vo vagónoh vo farbe danej linky. Pozor treba akurát dávať na to, aká je napísaná konečná stanica. Môže sa stať, že linka (napr. zelená) sa rozvetvuje a má dve alebo viac konečných a potom môžete nastúpiť na zelené metro, ktoré ide inak ako chcete. Vstup aj výstup z metra je cez turniket, kde je stále potrebné vybrať lístok. Miestni majú chipové karty, ktoré len priložia. Stanice majú svojskú atmosféru s nezabudnuteľným Mind the Gap, please, čo je niečo ako “udržujte odstup” od koľajiska. Metrom sme sa s jednym prestupom dostali na stanicu Earl’s Court a keď sme vyšli na ulicu, tak sme konečne zažili pravú Londýnsku atmosféru. Autá chodiace po “opačnej strane”, typické krčmičky a reštaurácie z rôznych končín sveta, od McDonalda, cez taliansku pizzeriu, čínsku reštauráciu atď. Vonku bola už tma. Išli sme nájsť náš hotel, ktoý podľa personálu a zariadenia mne pripadal, ako keby bol indický. Volal sa Mayflower. Ubytovali sme sa a vrátili sme sa na rušnú ulicu v okolí metra. Dali sme si večeru v čínskej reštaurácii a išli sme sa prejsť až ku Temži. Cestou nazad sme ešte niečo kúpili vo večierke.
Raňajky boli pomerne jednoduché, ale fajn. Po nich sme sa vybrali metrom na nejakú zastávku neďaleko Buckingham Palace, názov si už nepamätám. Palác sme si pozreli len zvonku a odfotili sme sa pri veľkej bráne. Tiež sme si pozreli sochu kráľovnej Victorie a vybrali sme sa smerom cez Jacob’s Park do Westminster. V parku bola úžasná pohoda, kopa vtákov a veveričky. Dostali sme sa k parlamentu, kde bola demonštrácia za slobodu Darfuru. Videli sme aj Westminster Abbey, len mi je trochu ľúto, že ma nenapadlo to obísť z druhej strany a pozrieť si známu Beatlesovskú uličku Abbey Road. Odtiaľ sme ďalej pokračovali okolo Downing street smerom na Trafalgar square. Odtiaľ sme pokračovali na Picadelly Circus a ďalej sme sa prešli po čínskej štvrti a Soho. Ďalej sme sa motali uličkami, okolo najstaršej krčmý Lamb and Flag sme sa dostali ku Covent Garden, kde sa predvádzali pouliční umelci. Dali sme si nejaké jedlo a pokrašovali sme do British Museum, kde sme sa dosť zdržali, no tu by sa dalo stráviť aj niekoľko dní. Briti totiž počas ich vlády pozvláčali z kolónií celého sveta množstvo pokladov. Našťastie sa rozhodli to zadarmo poskytnúť návštevníkom. Expozície sú rozdelené podľa období a my sme si vybrali hlavne Egypt s múmiami, prešli sme cez grécke a rímske oddelenia, áziu aj amerických indiánov. Bolo to fajn, ale blížila sa záverečná. Potom sme z múzea prešli cez nejaký park k najbližšiemu metru a zviezli sme sa k obchodnému domu Harrods, keďže sme ho preberali na angličtine a chceli sme to vidieť naživo. Bolo to fajn, ale trochu nóbl. Pokračovali sme na chvíľu do hotela a potom už na vopred rezervovanú večeru do reštaurácie Jamie Oliviera Fifteen.
Ešte budem pokračovať…
Viac fotografií je v galérii, idú zaradom v čase tak, ako boli fotené, takže sa v nich dá zorientovať.