Geocaching – reportáž pre rádio Kiss
Náhodou som tento týždeň zistil, že jeden z cacherov je programovým riaditeľom v rádiu Kiss. Oslovil ma, či by sme neurobili reportáž. Nechal som mu kontakt a ozval sa mi redaktor. Dohodli sme si stretnutie na zajtra. Tiež som dostal mailom nejaké otázky, tak ma napadlo, že to môžem spracovať aj písomne. Isto sa nájde viac ľudí, ktorí si to radi prečítajú.
Tu sú spomínané otázky:
Veľmi stručne popísať najzákladnejšie pravidlá
Koľko “krabičiek” je akutálne na Slovensku?
Koľko geocacherov je na Slovensku ?
Ako a kde mám začať, keď chcem hrať?
Je geocaching adrenalínový a nebezpečný?
Čo je to Geocaching?
Geocaching je celosvetová hra hľadania novodobých pokladov kde dobrodružní hľadači lokalizujú skryté krabičky zvané geocache v teréne a potom zdieľajú svoje zážitky na internetových stránkach.
Existujú desať tisíce skrýši po celom svete, isto sa nejaká nachádza aj neďaleko vás, nech už ste kdekoľvek.
Kde vznikla táto hra?
Táto hra vznikla v USA začiatkom mája 2000 len jeden deň po tom, ako prezident Bill Clinton zrušil umelo zavádzanú chybu do signálu družíc systému GPS zvanú selektívna dostupnosť. Tým sa systém stal presnejší a použiteľný pre verejnosť a jedného chlapíka v Oregone napadlo, že skryje vedro zo zošitom a pár predmetmi a zemepisné súradnice zverejní na internete. O pár dní ju našiel prvý nálezca a hra bola na svete.
Kto to celé spustil?
Spomínaný chlapík sa volal Dave Ulmer. Prvú skrýšu vytvoril 3.mája 2000 a oznámil to na sieti takto:
GPS Stash Hunt… Stash #1 is there!
Tak touto vetou to pro nás všetkých začalo. Celý text príspevku bol nasledujúci:
No, a je to tu, vytvoril som prvú skrýšu, môžete ju nájsť na následujúcich súradniciach:
N 45 17.460
W 122 24.800
Vo vnútri som nechal niekoľko darčekov pre prichádzajúcich. Hľadajte čierne plastové vedro zakopané do zeme. Niečo si z neho zoberte a niečo dajte do vnútra. Zaznamenajte vašu návštevu do logbooku. A užite si to!
Skrýša obsahuje: Delorme Topo USA software, videa, knihy, jedlo, peniaze a prak!
Kedy bola nájdená prvá Cache?
Prvý nálezca ju našiel za pár dní. Volal sa Mike Teague a zobral si doláre a vložil cigarety, kazetu a pero. Vznikajú prvé stránky, diskusná skupina na internete. Koncom mája vzniká nový názov GEOCACHING, čo by sa dalo voľne preložiť ako ukrývanie pokladov do zeme. Začiatkom septembra 2000 Jeremy Irish registruje doménu a spúšťa server geocaching.com, kopíruje popisy z Mikovej stránky a pridáva funkcie na vyhľadávanie. Hra naberá podobu, ktorá sa zachovala dodnes.
Čo je to vlastne Cache? Čo musi obsahovať? Ako vyzerá? Aké sú najväčšie a najmenšie Cache, poprípade najkurióznejšie vyhotovenia?
Cache je nejaká schránka, krabička, kontajner, ktorý musí obsahovať minimálne logbook, teda papier alebo zošit na zapísanie návštevy. Tradičná cache je niekde ukrytá a jej súradnice sú zverejnené na spomínaných stránkach. Je dobrým zvykom napísať na stránkach aj viac o mieste, kde sa nachádza. Tiež je dobré, ak obsahuje aj pero, alebo radšej ceruzku so strúhadlom. Tiež zvykne obsahovať pár drobných predmetov na výmenu. Na stránke sú aj informácie o obtiažnosti a teréne. Okrem tejto tradičnej podoby existujú aj iné typy skrýše, ktoré sú zložitejšie. Na ich nájdenie je potrebné splniť nejaké úlohy, vyriešiť rébusy, alebo navštíviť viac miest a zozbierať informácie, ktoré nakoniec privedú hľadačov k finálnej krabičke. Tieto typy sa označujú multi, alebo mystery cache.
Krabičky bývajú rôzne, no najčastejšie sa používajú plastové nádoby na potraviny so zaklikávacím vrchnákom, aby dobre tesnili a aby vo vnútri nebola vlhkosť. Ideálne je, keď majú objem okolo litra. To je taká normálna veľkosť. Menej často bývajú väčšie až do veľkosti 20l vedra, čo som stretol najväčšie. Ale čítal som aj o 200l sude, no to je skôr rarita. V meste a na miestach, kde nie je veľa miesta, prípadne úkryt musí byť nenápadný, sa používaju malé, až mikro krabičky – veľmi často plastové obaly od kinofilmov. Úplný extrém sú v poslednej dobe tzv. nanocache, teda malilinké šrubovacie schránky s priemerom okolo 1 cm a rovnako vysoké, často magnetické a vo vnútri len so zvitkom papiera, kde sa zapíše len dátum a meno. Z kurióznych schránok treba spomenúť také, kde vidno, že sa s nimi autor pohral. Najčastejšie je to kvôli maskovaniu. Sú to rôzne “umelé” drevá, pníky, šišky, falošné vtáčie búdky. V okolí Košíc je napríklad séria s názvom Mimikri, ako hovorí názov, je špeciálne zameraná na maskovanie.
Kto može hrať túto hru?
Túto hru môže hrať úplne každý. Potrebuje na to mať prístup na internet, tam vyčítať informácie a potom už len vyraziť do terénu. Ideálne je mať aj prístroj GPS, no poznám ľudí, ktorí začínali aj bez neho. V dnešnej dobe sú dostupné aj kvalitné mapy, satelitné či letecké snímky, takže často sa dá si pomôcť aj bez prístroja. Ideálne je spojenie rôznych generácií, keď rodičia berú so sebou deti a tie sa tešia na výmenu nejakých drobných predmetov. Väčšinou ľudí baví hľadať niečo, čo skryl niekto iný, no popri tom aj navštívia mnohé zaujímavé miesta, kde by sa inak nedostali, alebo by o nich nevedeli. Každý si môže nájsť, čo mu vyhovuje. Ponuka je široká.
Aký je princíp Geocachingu?
Základný princíp geocachngu je nájsť spomínanú krabičku a zaznamenať svoju návštevu. No niekedy to nemusí byť ľahké. Buď môže byť dobre maskovaná, alebo ju aj môžete vidieť, ale v okolí je mnoho ľudí a nechcete, aby oni videli vás. Prípadne je potrebná nejaká domáca príprava, zistenie ďalších informácií. Niekedy môže byť potrebné špeciálne náradie alebo vybavenie. Fantázia zakladateľov je veľká a často vás môže prekvapiť.
Veľmi stručne popísať najzákladnejšie pravidlá
Najzákladnejšie pravidlo je nájsť krabičku. Ak z nej niečo zoberiete, tak je potrebné aj niečo vložiť v podobnej alebo väčšej hodnote, aby v nej niečo ostalo aj pre ďalších nálezcov. Vašu návštevu zaznamenáte v logbooku. Potom skrýšu vrátite na pôvodné miesto a na záver väčšinou po návrate domov sa o svoj zážitok podelíte záznamom na stránkach www.geocaching.com
Koľko “krabičiek” je akutálne na Slovensku?
K dnešnému dňu je na Slovensku aktívnych vyše 1800 skrýši. Stále vznikajú nové, no sem tam aj nejaké zaniknú. Pre porovnanie na svete je ich teraz približne 728000, z čoho najviac je v USA.
Koľko geocacherov je na Slovensku ?
Aktuálne je na Slovensku zaregistrovaných vyše 1300 geocacherov, no ťažko povedať, koľkí sú naozaj aktívni. Budú ich stovky a na druhej strane väčšina cacherov nechodí osamote, ale k jednej registrácii pripadá často rodinka s deťmi, takže sa tomu venuje určite pár tisíc ľudí.
Ako a kde mám začať, keď chcem hrať?
Na začiatok stačí pozrieť na internete slovo GEOCACHING a hneď nájdete originálnu stránku, aj jej slovenskú variantu, kde je diskusia a aj články s radami pre nováčikov.
Ideálne je ale, ak sa k tomu dostanete v doprovode niekoho, kto už skúsenosť s hľadaním má. Vie často pomôcť a poradiť a o to je to potom ľahšie.
Je geocaching adrenalínový a nebezpečný?
Adrenalínový? Myslím, že nie typicky, no určite pri tom môžete zažiť to vzrušenie. Hľadáte niečo a neviete, čo vás čaká. Je to dobrodružstvo, niekedy sa musíte tváriť nenápadne. Niekedy musíte vydať fyzický výkon, inokedy riešiť logickú úlohu. Sú skrýše, ktoré sa dajú nájsť len po tme s baterkou, prípadne vás zavedú do bane, jaskyne, či na skalu.
A nebezpečný? Všetko závisí od prípravy a zodpovednosti. Ale vo všeobecnosti nemyslím, že hrozí nejaké riziko. Je to podobné ako ľubovoľná outdoorová aktivita, no niekedy sa to môže skomplikovať zlou prípravou. No máte GPS, tak sa isto nestratíte, ale pozor, funguje len na baterky.
Nakoniec to dopadlo inak. Bol som náhodou v Košiciach a myslel som, že ak budem mať čas, zavolám redaktorovi a dohodneme sa tam. On ma predbehol a zavolal mi cca hodinku pred koncom mojej práce. Rádio sídli v Jumbe a ja som bol neďaleko, tak som tam išiel. Zazvonil som a otvoril mi maldý chalan – Filip. Zoznámili sme sa, trochu mi vysvetlil, ako to chce urobiť a za chvíľu sme už boli v “nahrávačke”, miestnosti na nahrávanie. Boli tam dvaja iní chalani a robili si svoju prácu. Filip si sadol len tak pod okno a rozprávali sme sa. Popri tom nahrávanie už bežalo vďaka jednému z chalanov. Zbehlo to veľmi rýchlo až som si to nestihol ani uvedomiť. Filip sa tváril spokojne, ja trochu zmätene, lebo ono by sa toho dalo povedať strašne veľa a inak atď. No bolo to také spontánne a verím, že z toho zostrihajú pár zmysluplných informácií. Zbytok trochu možno vylepší moderátor, veď zajtra budeme počuť.
Popri tom som absolvoval aj malú exkurziu po rádiu s návštevou vysielacieho pracoviska. Bola to zaujímavá skúsenosť. Vďaka chalani, osvety v prospech geocachingu nikdy nie je dosť.
Tu sú audio súbory, ktoré vznikli z tohto rozhovoru.
Geocaching – 1.časť – odvysielané v rádiu Kiss 14.2.2009